Vonku bolo veľmi teplo a ja som mal vo svojej izbe vydýchaný vzduch. Otvoril som okno do korán a išiel som sa opláchnuť do kúpeľne. O chvíľu som sa vrátil do izby a na mojom pracovnom stole sedel krásny čmeliak. Opatrne som z poličky vytiahol staré číslo Katolíckych novín, zošúlal som ich a chcel som ho nimi udrieť, vlastne zabiť. No nakoniec som si to rozmyslel, trošku som ho novinami postrčil a čmeliak vyletel z môjho stola správnym smerom. Von oknom. Chvíľu som ho pozoroval ako letí a uvedomoval som si pritom, že aj to je Boží tvor. Len si leť, ušetril som ti život. Tešil som sa z toho. Akú veľkú moc máme my ľudia nad obyčajným hmyzom. Povedzme aj taký komár. Počujete ho v noci ako vám bzučí pri uchu. Vysaje z vás troška krvi a nejdete sa doškriabať. Vstanete z postele, rozsvietite izbu a hľadáte po stenách či niekde nesedí. Vidíte ho a rozhodujete sa, ako ho zabiť. Ak ho prikvačíte o stenu, zostane tam malý krvavý fliačik. Je na vás, čo s ním urobíte. Veď je to len obyčajný komár. Vo vzťahoch k nám ľuďom, takýto hmyz nemôže príliš “machrovať,” lebo hneď je po ňom.
S určitosťou už viem, že život ako taký, každý život tu na zemi je v Božích rukách. Ale musím to zdôrazniť, že človek je korunou tvorstva. Do človeka vložil Boh nesmrteľnosť, respektívne mu daroval nesmrteľnú dušu. Čo to znamená, že po smrti nezanikneme v ničote, ale nastane súd. Viem to zo Svätého Písma: “Je ustanovené, že ľudia raz zomrú a potom bude súd.” (Hebr 9, 27)
Neraz som sa už ocitol v nebezpečenstve smrti. Neprišla však ešte moja hodina. Pán Boh ma ešte ponechal, aby som tu žil a som si tým istý, že v ruke nemal žiadne noviny. Vletel som do izby Jeho srdca – Božského Srdca. Zakúsil som Jeho lásku. A od tej chvíle túžim, aby ju všetci zakúsili. Modlím sa a prosím: Božia láska príď k nám.
Čítam, hľadám, skúmam, že čo sa páči Pánovi. Všetko môžem, ale nie všetko mi osoží. Hľadám večný život v Kristovi (duchovný život) a poznávam, že zrazu toho až tak veľa nepotrebujem. Stačí mi tak málo k životu. Môj život je plne v Ježišových rukách. Kedykoľvek a kdekoľvek si ma môže povolať z tejto pozemskej púte. Ja som len stvorenie, prach a On je môj Boh. On dáva smrť i život. Uvádza do ríše smrti a vyvádza naspäť. Dáva schudobnieť, ale aj zbohatnúť, ponižuje aj vyvyšuje.
Dal sa mi poznať a ja ho prijímam ako svojho Stvoriteľa a Pána.
Nie je to pre mňa niečo samozrejmé, že je dnes 28. mája 2017 a ja žijem. Ďakujem Ti, Bože môj, za dnešný deň, za život. Každý deň je pre mňa darom od Teba. Chcem prítomnú chvíľu využiť čo najlepšie a spolupracovať s tvojou milosťou. Je dobré, že aj nuda odišla z môjho života. Počul som to už veľmi dávno a je na tom niečo, že ten kto skutočne miluje sa už nemôže nudiť. Pretože napr. keď niekto miluje Boha, tak vždy si môže nájsť nejakú činnosť, aby ho potešil. Snažím sa lepšie využívať čas, modliť sa a často túžim po nebeskom domove a veľa o ňom rozprávam druhým. O tom, čo Boh pripravil pre tých, ktorí ho milujú. Nebol som tam ešte, ale verím vo večný život. Vo svätej omši, každý deň zdôrazňujeme Pánov druhý príchod v sláve a očakávame ho tu na zemi. O tom dni nevie nik, iba Otec. Maranatha – Príď, Pane Ježišu. Keď On príde v sláve, už nikto neumrie. Veríš tomu? Ja, áno. Inak to ti je sila, že už nikto neumrie. A tí ľudia, čo budú vtedy na zemi žiť, budú uchvátení do vzduchu v ústrety Pánovi. Chcel(a) by si, aby to bolo v tvojej ére, čiže za pár rokov. Už by sme potom nemuseli nariekať nad niekým zomrelým blízkym. Prvotná Cirkev, veriaci ľudia, sa vlastne stále takto modlili – Maranatha – Príď, Pane Ježišu.
Čmeliak uletel. Krátko predtým bol jeho život v mojich rukách.
Vždy máme začo chváliť, Pána Ježiša. Ďakovať Pánovi by mala byť naša každodenná záležitosť, sme rozumové bytosti, lenže nie všetci to takto chápu. Musíme sa veľa modliť a prosiť, aby všetci ľudia zakúsili Ježišovu lásku.
Pridaj komentár