O anglickom filozofovi Davidovi Humovi sa hovorilo, že vraj neveril v Boha. Tento filozof chodieval k svojim známym na návštevu a tam sa stretával s jedným kňazom. Ale ich stretnutia nebývali dlhé. Akonáhle filozof vošiel do domu, kňaz sa demonštratívne postavil a hneď odišiel. Ale v jeden deň filozof chytil kňaza za rukáv a povedal: “Ale, kamže tak naponáhlo, priateľu. My dvaja by sme si mali začať pomaličky na seba zvykať. Obidvaja totiž skončíme na jednom mieste. A budeme tam na celú večnosť. Viete kde? V pekle! Ja tam pôjdem pre nedostatok viery, ale vy tam pôjdete pre nedostatok lásky.”
Ako to skončilo, to neviem. Ale čo si o tom myslíte vy? Čo by ste vy urobili na kňazovom mieste?
Neskončíme pre nedostatok lásky na rovnakom mieste s tými, ktorí v Krista neveria a majú starosť o duchovný život na háku?
Chyť za rukáv človeka s ktorým máš pokazené vzťahy a v duchu lásky sa to snaž s ním zmeniť k lepšiemu. Ak to neurobíš ty, buď vďačný keď to urobí tvoj hnevník. Využi túto príležitosť na zmierenie a urovnanie vzťahov. Dobre si ešte raz prečítaj, čo povedal filozof kňazovi, keď ho chytil za rukáv.
Ak odpúšťaš z celého srdca, aj Boh ti odpustí z celého srdca. Ja vidím za odpustením len samé výhody a preto zo srdca odpúšťam každému a všetko.
Za neodpustením vidím len peklo.
Pridaj komentár