Viete, koľko je to dní? 25000 dní. A koľko je to hodín? 600000 hodín. Ak si z tých 600000 hodín odrátame roky detstva a všetko to, čo v živote prespíme, tak nám zostáva 350000 hodín života.
Čo z toho vychádza? Času je málo. Naozaj, niet s čím hazardovať. Mali by sme si ho naozaj šetriť, správne využívať, a nielen čas, ale aj to, čo Boh do nás vložil.
A čo vložil do tohto času. Život, ktorý teraz, v prítomnej chvíli máš.
Poraďme si navzájom ako správne využívať život. Súčasnou mojou snahou je odstraňovať zo života dvoch nepriateľov – a to slovíčka “keby” a “možno”. Keby bolo tak; keby nebol tento; keby boli takýto; keby som bol niekde inde a možno prídem; možno neprídu a budem ti môcť pomôcť; možné to je, ale; možno ma uvoľnia a pod. Poznáte to! Dá sa tu ešte vôbec na niekoho spoľahnúť? Samé keby a možno.
Túžim, aby sa to dalo povedať o mne? Áno, tento človek je spoľahlivý. Chcem byť ako med a radšej slúžiť, ako sa dať obsluhovať. Tak nás to učí aj náš Majster. Ach tá realita života.
Pane Ježišu daj, aby sme našli múdrosť srdca a naučili sa rátať naše dni. Koľko ich ešte ostáva. Sme tu len do času a čas nám ešte beží. Je to pozitívna správa. V čom sme chybili, napravme to a žiadne možno. A čo sme doteraz neurobili, ale sľúbili sme to, urobme to a žiadne keby. Dajme našim skutkom silu istoty a lásky, lebo iba vtedy majú hodnotu pred Pánom. Držím Vám “palce” a dúfam, že aj Vy mne. Ďakujeme.
Pridaj komentár