Ak si zanedbáme vieru, mohlo by sa nám stať to, čo jednému dievčaťu zo susedského kraja. Ako maturantka ochorela, a keď bola smrť pred dverami, navštívil ju kňaz, aby ju pripravil na odchod zo sveta. Odbila ho slovami: “Ja to nepotrebujem. My, dnešná mládež, potrebujeme zábavu, tanec, pôžitky, drogy, a iné nás nezaujíma. Vieru sme stratili, ideály zničili, duše márne otrávené. Zostáva nám iba pôžitok a smrť!”
Niekedy sa stáva, že na smrť chorý človek odmietne kňaza a vtedy to je veľmi smutné, lebo kňaz chce z poverenia Božieho pomôcť tej duši, ale nemôže. Nechceme, aby sa o nikom z nás hovorilo, že Ježiš za nás nadarmo trpel a zomrel na kríži. Apoštol Pavol napomínal svojich súčasníkov, aby Božiu milosť neprijímali nadarmo. Jeho napomenutie platí aj pre nás. Ani táto doba nestrpí ani polovičatosť, ani ľahostajnosť. Človek bude buď celkom horúci, alebo chladný. Mal by sa rozhodnúť celkom slobodne a vedome. Bohu vďaka za tých ľudí, ktorí sa rozhodli byť veriacimi a chcú byť takými na každom mieste a v každom okamihu svojho života. Neprezentujú sa ako veriaci len v kostole. Záleží im na tom, aby Ježiš neustále prebýval v ich srdci. A to sa nedá utajiť ani pred kamarátmi, rodičmi, príbuznými, kolegami v práci a pod. Činorodá láska je viditeľná a jej skutky sú hodné oslavy Boha. Chvália Boha pred ľuďmi, že im dal silu vykonať dobré skutky. Zvelebujú Pána za lásku, ktorú majú v srdci.
O toto sa usilovala aj istá maturantka, krstným menom Albínka, priezviskom Sroková a keď ju postihlo veľké nešťastie, tak verím, že jej duša v krátkom okamihu bola oslávená v nebi. V jedno popoludnia prišla do kostola pozdraviť svojho milujúceho Pána, prítomného v Bohostánku, kľakla si a modlila sa. Netušila však, že v tom istom čase bol v kostole prítomný mladý muž, ktorý tam prišiel s úmyslom vylámať pokladníčky a zobrať si stadiaľ peniaze. Zozadu ju napadol sekerou a usmrtil ju. Potom ju na mieste znásilnil. Hrozné čo i len pomyslieť na to. Tento mladý muž v kostole usmrtil ešte ďalších dvoch ľudí. Táto strašná tragédia otriasla celým okolím. Čoho všetkého je človek schopný.
Ďakujem Pánu, Bohu, za život Albínky, a zároveň prosím spolu s Vami, Pána, aby rozmnožil našu vieru. Nech sme v tomto svete kresťania zapálení pre nebo, a horliví čo do konania dobrých skutkov. Odhoďme od seba všetko zlo. Odpustime svojmu blížnemu všetko a prestaňme sa hnevať na niekoho z ľudí. Boh nám chce všetko odpustiť. Dôverujme jeho láske. Pozrime na Kristov kríž. To je najväčšia láska. Rozšírme si svoje srdcia pre prijatie lásky z Kristovho kríža. Chceme viac a viac milovať ľudí, a nie im zlorečiť, či byť pomstychtiví voči nim. Amen. Pán nás vedie presne podľa svojho zámeru a nakoniec nás prijme k sebe do slávy. S prianím všetkého dobrého od Pána Váš brat Jaroslav. Ďakujem Bohu za Vás, že ste. A povzbudzujme sa navzájom v žití viery v Boha, ako najlepšie vieme. Ježišu, povedz našim dušiam: “Ja som, vaša spása.
Pridaj komentár