Ako trpieť a byť trpezlivým

Jób povedal Pánovi: „Ja viem, že ty môžeš všetko a tvoj zámer nemožno prekaziť. Kto môže bez toho, že by mal vedomosť, zastierať tvoje plány? Hovoril som o tom, čomu nerozumiem, o divoch, ktoré presahujú moju chápavosť. Len z počutia som ťa poznal doteraz, no teraz ťa vidím vlastnými očami. Preto si robím výčitky a kajám sa v prachu a popole.“
A Pán požehnal koniec Jóbovho života viac ako jeho začiatok. Jób nadobudol štrnásťtisíc oviec, šesťtisíc tiav, tisíc záprahov volov a tisíc oslíc. Mal znova sedem synov a tri dcéry. Jednej dal meno Holubica, druhej meno Kasia, tretej meno Roh krásy. V šírom kraji nebolo krajších žien ako Jóbove dcéry.
A ich otec im dal aj podiel na dedičstve s ich bratmi.
Jób potom žil ešte stoštyridsať rokov a videl svoje deti i deti svojich detí až po štvrté pokolenie. A zomrel starý a sýty svojich dní.” (Kniha Jób − Jób 42, 1 – 3. 5 – 6. 12 – 16)

V Knihe Jób na začiatku stojí, že sa satan postavil pred Boží trón a Boh sa ho spýtal: “A všimol si si môjho služobníka Jóba? Niet mu rovného na zemi. Je to muž dokonalý a statočný, bojí sa Boha a chráni sa zlého.” V nasledujúcom príbehu je Jób vystavený skúškam. Najskôr je zničený jeho majetok, potom dostane vredy po celom tele, až ho konečne ovláda zloba. V závere čítame, ako sa Jóbovi zjavil Boh a povedal mu: “Mlč! Som tvoj Stvoriteľ a ty si moje stvorenie.” Nato odpovie Jób: “Len z rozprávania som o tebe počul; teraz ťa však moje oči uvideli.”
Jób sa ponosuje u Boha vo svojom utrpení, až konečne dosiahne dokonalé uctievanie Boha. Pochopí, že Boh je Stvoriteľ, a že má Boha stále a v akejkoľvek situácii uctievať.
“Za príklad, ako trpieť a byť trpezlivým, berte si, bratia; prorokov, ktorí hovorili v mene Pánovom. Hľa, blahoslavíme tých, ktorí vytrvali. Počuli ste o Jóbovej vytrvalosti a videli ste, ako to Pán ukončil. Lebo Pán je milosrdný a milostivý.” (Jak 5, 10 – 11)

A Pán požehnal koniec Jóbovho života viac ako jeho začiatok. Jób nadobudol štrnásťtisíc oviec, šesťtisíc tiav, tisíc záprahov volov a tisíc oslíc. Mal znova sedem synov a tri dcéry. Bol veľmi šťastný.
“Hľa, blahoslavíme tých, ktorí vytrvali.” A vytrvali až do konca. Ich duše sú oslávené v nebi. Našou skutočnou vlasťou sú nebesia. Blahoslavíme Pannu Máriu. Blahoslavíme prorokov. Blahoslavíme mučeníkov. Blahoslavíme vyznavačov. Blahoslavíme všetkých svätých.
Skúšky, ktoré nám Boh v živote ponúka, sú mimoriadne dary. Kto ich prijme, postúpi, kto sa postaví na odpor, beží proti múru. Skúšky nás vedú k duševnej hĺbke. Ak teda musíte v priebehu života podstúpiť skúšky, ak viaznete v ťažkostiach, potom sa radujte a chváľte Pána, že vás vystavuje skúškam, pretože skúškami bude váš duchovný život hlbší a my sa priblížime k blahoslavenstvu. Skúška našej viery prináša vytrvalosť. Lenže niekedy skúšky nechceme prijať, či ani nevieme. Zdá sa nám, že je toho na nás až priveľa. Ale nie je. Zdanie nás klame. Apoštol Pavol nám to vysvetľuje: “Skúška, ktorá na vás dolieha je iba ľudská. A Boh je verný. On vás nedovolí skúšať nad vaše sily, ale so skúškou dá aj schopnosť, aby ste mohli vydržať.” (1 Kor 10, 13) Snažme sa to takto prijať. Skúška nám osoží, keď ju prijmeme. V opačnom prípade, keby sme začali reptať alebo pokúšať Krista, to nám určite osožiť nebude. “Berme to ako napomenutie.” (1 Kor 10, 9 – 11)
Pane Ježišu, daruj nám duchovnú zrelosť. Daj nám väčšiu vieru. Prosíme ťa, vyslyš nás. Ďakujeme ti.