Denný hriešnik.

“Chudobných ľudí máme a budeme mať vždy medzi sebou a keď chceme, môžeme im pomáhať.” (porov.: Mk 14, 7) Buďme v tom horliví a robme pokánie. Keď prežívame tieto ťažké časy, zoberme to tak, že nám to patrí. Chamtivosť ľudí zobrala nášmu Pánovi na Kalvárii to posledné, čo mal. Vyzliekli ho za šiat a hodili si o ne kocky. Využime správne čas a dávajme núdznym almužnu. Niekedy sa nám môžu vtláčať myšlienky, že čo urobia s tými peniazmi. Na čo ich minú. Dajme im chvíľu zo svojho času a porozprávajme sa s nimi. Raz mi ktosi povedal, že tí istí ľudia, ktorí za vami chodia, vás len zneužívajú (využívajú). Odpovedal som, hanbím sa za to, ale musím to povedať, veľa krát som v živote zneužil Božiu dobrotu. Sľúbil som, že sa polepším a…  “Prihodilo sa mi to, čo hovorí pravdivé príslovie: “Pes sa k tomu vrátil, čo vyvrátil a umyté prasa váľa sa v blate zasa.” (2 Pt 2, 22)
Ja som denný hriešnik a preto vždy potrebujem Božie odpustenie. Preto prosím blahoslavenú Pannu Máriu, všetkých anjelov a svätých i Vás bratia a sestry, modlite sa za mňa, k Pánu Bohu nášmu. Ďakujem všetkým za modlitby. A ešte raz ďakujem. Ľúbim Vás. Chcem, aby môj pozemský život bol o službe k ľuďom a Božia láska v nás ostáva vtedy, keď dávame núdznym almužnu. Niektorým ľuďom pribudlo veľké množstvo peňazí, môžu sa v nich váľať, ale núdznemu peniaze nedajú ani za svet. Chodia si po svete, ešte aj teraz v čase pandémie. Verejne publikujú svoje fotografie a ukazujú na obdiv svoje telá. To je ich život. Zbohatli sme, tak si užívajme plnými dúškami, čo nám svet ponúka. Bohatý Zachej zoči-voči Ježišovi povedal, polovicu svojho majetku rozdám chudobným ako almužnu, a keď som niekoho oklamal, tak štvornásobne mu to vynahradím. Ako dobre to padlo tým chudobný ľuďom, ale hlavne Zachejovi, pretože začal žiť v Božej láske a počúval Ježiša. “A Jeho milosrdenstvo s tými, čo sa ho boja. Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil na prázdno.” – z chválospevu Magnificat. Pán ukáže silu svojho ramena na zlých mocnároch, na pyšných ľuďoch a na bohatých.
Chodil za mnou jeden mladý muž a pýtal si peniaze na jedlo pre svoju malú dcérku. Bolo mi ho ľúto, časom som však zistil, že ma klame. Žiadnu dcérku nemal. Keď som mu to povedal, viac sa neukázal. Niekedy ľudia naozaj nehovoria pravdu a potom sú ešte urazení, keď pravda vyjde na povrch.  Ale pravdu vám niekedy nepovedia ani takí ľudia, od ktorých by ste to najmenej očakávali. Pričom by mali hovoriť pravdu zo svojim blížnym. Aké požehnanie môžu mať vaši nadriadení, keď Vám nehovoria pravdu a klamú Vás. Biskupi a kňazi sú povolaní hovoriť ľudu pravdu a čo keď ju ani oni nepovedia, len aby nestratili svoje výhody a zisky. Nesmieme však nikoho odsúdiť, napomenúť máme, lebo lož je vo svete, ešte nezomrela,  a ľahšie nám je niekedy zaklamať, ako povedať pravdu. “V rozrušení som vyriekol: „Všetci ľudia klamú.“  Čím sa odvďačím Pánovi za všetko, čo mi dal? Vezmem kalich spásy a budem vzývať meno Pánovo.” (Žalm 115, 11 – 13) S prianím všetkého dobrého od Pána Váš brat Jaroslav.