Zaujal ma príbeh novopečeného podporučíka na vojenskom útvare v mestečku Abaurrea v Španielsku. Od veliteľa dostal rozkaz presunúť sa na koni do malej dedinky Jaurriety. Keďže nikdy v živote nesedel na koni, bol z toho úplne vyvedený z miery a chcel ísť radšej pešo, ale to mu vojaci neodporúčali a povzbudzovali ho, že nech sa nebojí veď kôň je milé zviera.
A tak mu povedali aj takúto radu: “rozhodujúce je predovšetkým to, aby si sa pri výstupe na koňa správal isto a sebavedome a ani v najmenšom nedal koňovi poznať, že si ešte nikdy nejazdil.”
Už skoro ráno v nasledujúci deň jeden vojak čakal s pripraveným koňom na podporučíka. Keď sa ten pokúšal na koňa nasadnúť, zviera to hneď pocítilo s kým má dočinenia. Kôň sa hnal klusom, inokedy zase zastavil kde chcel a ako chcel a nepomáhalo ani ťahanie za opraty.
On mal namierené do dediny, ale nevedel kam to má namierené zviera.
Čo však neviem, kam ma vedie môj život! Alebo, viem?
Cesta každého z nás vedie pred súd: “je ustanovené, že ľudia raz zomrú a potom bude súd. (Heb 9, 27)
A kto nás bude súdiť: “Ježiš Kristus; on je Pánom všetkých. A prikázal nám, aby sme ľudu hlásali a dosvedčovali, že to jeho Boh ustanovil za sudcu živých i mŕtvych.” (Sk 10, 36; 42)
Skôr ako sa stal sudcom, bol učiteľom. On nenapísal žiadne “skriptá”, ale jeho žiaci hej. Ak máš poruke Nový Zákon tak ho poriadne študuj, lebo to sú tie najlepšie “skriptá” pre život. Všetko čo tam je napísané je napísané životom a len život obohatený o tieto rady a skúsenosti nám dáva záruku večnosti. Ak budeš žiť podľa Ježiša, na súde obstojíš a budeš uvedený do nebeskej skutočnej siene slávy. Amen.
Pridaj komentár