Utrpenie bolo pre neho školou lepšieho života.

Uznáva, že sa v minulosti prehrešil. A to, že ho navštívilo nešťastie, choroba, považoval ako liek na polepšenie. Spamätal sa a napravil svoj život.

Pán je vždy dobrý a láskavý, aj vtedy, keď pokoruje a dopúšťa nejaké trápenie na človeka. Všetko, čo od nás Pán žiada, je len k nášmu dobru. A tomuto treba jednoducho uveriť. Jeho príkazy a zjavenie sú prejavom nekonečnej  Božej lásky k ľudstvu. Je to pomocná Božia ruka, ktorá chce ratovať hynúceho človeka. Božie ustanovenia sú najlepším vodcom a učiteľom života. Žiadajme si každý deň, aby sme ich naozaj pochopili  a svedomito plnili.

Ľudia s jeho okolia ho poznali pred obrátením a jeho “nový” život považovali skôr za pretvárku, ako niečo reálne, skutočné. Ale on im na to povedal, že to myslí vážne: “Prečo myslíte tak vo svojich srdciach. Boh uzdravil moju slepotu duše a ja z úprimnosti   srdca chcem zachovávať jeho príkazy.” Mali by ste mať z toho radosť, ale vy, akoby ste už nikomu nechceli dopriať túto milosť. Aj preto rozličné podozrievania a ohovárania, ktoré sa mi  dostali do uší,  sa ma vôbec nedotkli, lebo vo svojom srdci má poklad, ktorý mi nik neodníme a neodcudzí.

Neveriacim ľuďom neviditeľný svet nič nehovorí. A tak sa ani nečudujme, že nerozumejú Božím zákonom a nemajú ani žiadne výčitky, keď ich porušujú. Ale tento obrátený muž má jedinú radosť v zachovávaní Božích zákonov.

Prežité utrpenie a bolesť považuje za veľké dobrodenie, lebo Pán mu práve krížom otvoril oči, naučil ho vážiť si a ceniť Božie ustanovenia. Utrpenie bolo pre neho školou lepšieho života.

Teraz po tom všetkom, čím musel v živote prejsť – školou utrpenia, vie si už oceniť Božie rady a rozkazy, cení si ich viac než čokoľvek iné a všetko bohatstvo zeme.

Pán je spravodlivý aj vtedy, keď dopúšťa trest a bolesti. Človek si ich poväčšine zaslúži. ALE  AJ  VTEDY  PÁN  PREUKAZUJE  VIAC  LÁSKU  NEŽ  SPRAVODLIVOSŤ.  TRÁPENIE  DOPÚŠŤA  NA  NEJAKÝ  ČAS,  ALE  RÝCHLO  SA  ZMILÚVA,  LEBO  TÝM,  KTORÍ  ROBIA  POKÁNIE,  NEODNÍMA  NADLHO  SVOJE  MILOSRDENSTVO.  

K tejto meditácii ma inšpirovali  slová Žalmu 119, 65 – 72;

Pre niekoho je zrejmé, že potrebu viery začne chápať až vtedy, keď príde nejaká kríza do jeho života alebo rodiny. Je to pomocná Božia ruka, ktorá chce ratovať hynúceho človeka. 

Keď budeme do viery v Boha investovať už vtedy, keď sme mladí, zdraví, bohatí a pekní, viera nás môže zachrániť alebo udržať, keď budeme čeliť rôznym krízam a ťažkostiam. A viera tu bude na to, aby nás z tej krízy zachránila.

V chorobe, v nešťastí robme predovšetkým pokánie a myslime to úprimne. Celá rodina nech sa dá na cestu pokánia.  Pán Ježiš je milostivý a láskavý. On nás môže uzdraviť z každej choroby a urobiť nás znovu šťastnými ľuďmi. Neboj sa, len ver.