Obeti spôsobili zranenia, ktorým neskôr v presne nezistenom čase podľahol. Túto smutnú správu som predvčerom čítal v novinách. Aj keď som toho človeka, ktorého takýmto brutálnym spôsobom zabili, osobne nepoznal a ani jeho rodinu, predsa mi to nieje jedno. Usmrtenie človeka iným človekom sa ma tak nejak aj bytostne dotýka. Veď sme bratia a sestry a patríme do jedného ľudského rodu. Máme jedného Otca. Otca, ktorý nás stvoril z lásky. Boh chce, aby sme si pomáhali a mali úctu k druhému človeku.
Ak však človek odíde od Boha, odíde od jeho lásky, tak aj jeho správanie sa stáva vrtkavým, zrazu je aj nespoľahlivý a schopný všetkého. Do popredia sa v jeho živote dostáva mamona. A pre túto mamonu aj kradne, zneužíva, udiera a aj zabíja iného človeka. Titulky novín sa len tak hemžia takýmito správami a v televíznych novinách je to obdobné. A k spravodlivosti sa človek nejak nevie dopátrať. Mnohé rodiny vo svojich domoch smútia za tragicky zosnulými príbuznými. Nad ich smrťou visí množstvo otáznikov, rodina sa domáha spravodlivosti, ale vyšetrovanie je často vedené takým smerom, aby úplná pravda nevyšla nikdy najavo. A teda aj trest, aby bol čo najmenší.
Ak aj policajti chytia takéhoto vraha alebo vrahov, zrazu je veľmi ťažké im to dokázať. Niekedy aj samotní sudcovia akoby sa báli vyšších trestov a tak sa stáva, že vrah po niekoľkých pár rokov behá po slobode a tvári sa, že je všetko v poriadku. Koľko vrahov aj dnes za svoje zločiny neznáša žiadny trest vo väzení. Prečo? Pretože sa o nich nevie, polícia nemá dostatok dôkazov, dobre zahladili stopy alebo jednoducho “vyzreli” na naše súdnictvo a políciu. Vedia čo majú hovoriť a ako. Peniaze aj v tejto oblasti urobia svoje. Žiaľ je to smutné, ale je to tak.
Poviem vám taký reálny prípad, ktorý sa mi stal. Na mojom predchádzajúcom pôsobisku dvaja chlapci v podnapitom stave vykopli dvere zvonice a 22.30 hod. začali zvoniť na kostolnej veži. Ja som to začul a hneď som vybehol von a bežal som k smerom zvonici. Zbadal som rozbité dvere a vo vnútri som počul hlasy. Hneď som zavolal na políciu. Skôr ako prišla polícia, sme tých dvoch mladíkov spolu s jedným pánom, ktorý mi vlastne prišiel pomôcť, pri dverách kostola zadržali. Viete, čo tí dvaja chlapci povedali na polícii. Že oni už tie dvere videli vykopnuté a tak len zo zvedavosti sa išli pozrieť hore do zvonice. Ak sa vám niekto vláme do domu a zlodeja chytíte vo vnútri svojho domu, tak vám do očí môže povedať, že už dvere boli vykopnuté alebo okno rozbité a tak sa len zo zvedavosti išiel pozrieť do vnútra. Už, už chcel volať políciu. A polícia mu dá za pravdu. Smutné na tom bolo i to, že na policajnej stanici najprv vypočúvali zadržaných a mňa nechali dlho čakať na chodbe. A môj “výsluch,” tak mi to vtedy pripadalo, robili pred tými vlamačmi do veže kostola. Zapisovali si aj moje osobné údaje a to takým spôsobom, že sa ma pýtali a ja som im musel nahlas odpovedať. A tí dvaja to počuli, kde mám trvalý pobyt a podobne. Dokonca sa ma nahlas pýtali aj na meno človeka, ktorý mi na mieste pomáhal. Na to som im neodpovedal. Tak sa mi zdalo, akoby som bol ja na vine, že som ich policajtov – otravoval. A keď som sa ja pýtal tých mladíkov na ich mená, tak policajti im povedali, že mi nemusia nič povedať. Na to nemám nárok, hovorili im. Ale to, že sa ma pýtali na moje nacionále pred nimi, na to oni nárok mali. Zvláštne.
Sú ľudia, ktorí si myslia, že “vyzreli” na políciu, na naše súdnictvo a majú množstvo vymyslených argumentov, len aby sa vyhli spravodlivému trestu alebo dostali čo najmenší trest vo väzení. Sú schopní klamať do očí a pritom hovoriť, že oni nič neurobili a nevedia prečo by mali byť potrestaný. Tento fakt je na zaplakanie.
Vo Svätom Písme čítame aj o vraždách (aj úmyselných) a o iných zlých skutkoch, ktoré sa stali medzi ľuďmi. Tí, ktorí sa ich vtedy dopúšťali to tiež chceli utajiť, ale pravda vždy vyšla najavo. Dôsledky, ktoré ľudia niesli za tieto zlé skutky boli veľmi vážne a trpeli za ne celý život. Boh je spravodlivý sudca a na neho ešte nikto “nevyzrel.” On nás bude súdiť a jemu patrí pomsta. On sa odplatí každému podľa jeho skutkov. Je hrozné padnúť do rúk živého Boha.
Pane Ježišu zachráň nás pred večným zatratením. Pomôž nám vidieť každý svoj hriech a daj nám silu si ho priznať, vyznať, oľutovať a robiť do konca života pokánie. Nikto neunikne pred tvojim spravodlivým súdom.
Tí, ktorí spáchali rôzne zločiny a vraždy, určite raz na nich dopadne hrozná ťažoba a studený pot zaleje ich telo. Bolo by dobré, aby sa na nich prišlo a priznali sa. Radšej znášať spravodlivý trest tu na zemi a hoci aj celý život, ako trpieť celú večnosť neznesiteľnými mukami.
Nášho Majstra bičovali, udierali, kopali do neho a nakoniec ho pribili na kríž. Umrel a pochovali ho v hrobe. To všetko bolo z ľudskej závisti a túžbe po moci. Pravda však vyšla najavo a Ježiš vstal zmŕtvych. Nechcel by som byť na mieste tých ľudí, ktorí majú krv druhých ľudí na svojich rukách a pritom si myslia, že sú bossmi.
Boh je spravodlivý sudca, ktorý dobrých odmeňuje a zlých trestá. Amen. Snažme sa žiť tak, aby sme nemuseli byť potrestaní. Vlastne, Bože, pomáhaj nám svojou milosťou. A daj nám v okamihu smrti dar spásy. Prosíme o tento dar, ktorý si nemôžeme nejakým spôsobom zaslúžiť. Čo však chceme, žiť v láske a robiť pokánie celý svoj život.
Pridaj komentár