Po krste dieťatka som vždy veľmi šťastný a teším sa z tohto veľkého a krásneho daru pre našu Cirkev. A úprimne veriaci rodičia, okrem vážnych dôvodov, nevynechávajú nedeľnú svätú omšu a so svojím dieťatkom v spoločenstve veriacich chvália Pána a ďakujú mu za dar života i za všetky jeho dobrodenia, z ktorých pramení prítomné a trvalé šťastie.
Trápi ma však to, keď rodičov po krste v kostole vôbec nevidieť a ich “túžba po Bohu” zostala na rovnakej úrovni, ako keď prichádzali na predkrstné stretnutia na faru.
Prečo je to tak, že človek potrebuje kostol len vtedy, keď napríklad treba krstiť dieťa?
Myslel som si, že na dedinách sa to nemôže stať, aby rodičia, ktorí sa rozhodnú dať pokrstiť svoje dieťa v katolíckom kostole, nechodili potom vôbec do kostola. V meste je totiž väčšia anonymita, viac obyvateľov a je menej pravdepodobné, že sa kňaz s niektorými rodičmi bežne stretne niekde na ulici, či v obchode. A keďže aj krstí viac detí, je niekedy ťažké pamätať si všetky tie tváre rodičov. No na dedine sa skoro všetci poznajú, krstov je menej a veru niektorých rodičov vôbec netrápi, že nechodia v nedeľu do kostola a ani nemajú v sebe nejaký pocit zodpovednosti, keď stretnú kňaza na ulici, či v obchode. Veď už dieťa máme pokrstené a Boh je všade, nielen v kostole. Aj tak zvyknú hovoriť na svoju obhajobu, keby dačo. No keď potrebovali krstiť dieťa, tak im už Boh doma nestačil, ale museli sa pretvarovať a ísť do kostola. A keď im pretvárka dokonale vyšla, vrátili sa do starých koľají! Veľmi ma to trápi, že to tak je, ale čo už.
Keď som sa nedávno pýtal jednej mamičky, že prečo jej dcérka, prváčka na základnej škole nechodí v nedeľu do kostola, tak mi odpovedala, že sa jej nechce. Posielam ju, ale sa jej nechce. A vy prečo nechodíte s ňou? Ja nemám čas, znela odpoveď. O dva roky, však už budú musieť mať čas a pretvárka bude na mieste. Prečo? Jej dieťa bude chcieť prvý krát prijímať Pána Ježiša v Eucharistii. Tak to predsa býva?!
Čo vy na to poviete? Do školy ju pošle aj keď jej dieťa prejaví nevôľu.
Keď Cirkev začala krstiť deti, tak tí rodičia poznali Ježiša Krista a jeho učenie. Žili v láske k Ježišovi Kristovi a Cirkev im dôverovala.
Poznáte Ježiša Krista a jeho evanjelium? Kde sa vám ohlasuje toto evanjelium? Nechodíte do kostola, tak kde ho potom počúvate, aby ste vedeli správne žiť. Čítate si doma Sväté Písmo či Katechizmus katolíckej cirkvi? Aj takéto otázky dávam rodičom na spoločnom stretnutí na fare, v rámci vyučovania pred krstom ich dieťatka.
Snažím sa rodičov priviesť k pravde a túžim, aby zakúsili Ježišovu lásku tak, ako som ju aj ja zakúsil. Kostol je pre mňa to najposvätnejšie miesto vo farnosti, je to pre mňa svätá zem. Toto miesto posväcuje Ježišova 24-hodinová prítomnosť v Eucharistii. Tieto vaše malé deti by nemali chýbať na tomto mieste. Veď sám Pán Ježiš hovorí: “Nechajte deti prichádzať ku mne.” A na inom mieste Písmo hovorí: “Tu mu prinášali deti, aby sa ich dotkol. Ale učeníci, ich okrikovali. Keď to Ježiš videl, namrzený im povedal: „Nechajte deti prichádzať ku mne!” Prinášali mu deti a toto isté sa má diať aj dnes. Ježiš chce, aby mu rodičia prinášali svoje deti a on ich bude žehnať. Deti budú zdravé a v pokoji budú rásť na Božiu slávu.
Ďakujem rodičom, ktorí milujú Krista a svoje deti mu v láske prinášajú do kostola. To, že niekedy počuť ich plač alebo nejaké slová je prirodzené a patrí to k životu dieťaťa. Dôležité je, že sú s nami a skrze ich prítomnosť v kostole môžeme prosiť, aby sa dobrý Pán Boh nad nami zmiloval a odpustil nám naše previnenia voči láske a čistote. Amen.
Chcem, aby všetky pokrstené deti boli prinášané ku Kristovi a aby ich rodičia praktizovali živú vieru v Ježiša Krista. Pane Ježišu potvrdzuj slová kňazov pri vyučovaní evanjelia svojimi znameniami, aby mnoho ľudí poznalo tvoju stálu prítomnosť tu na zemi a uverilo v teba. Nech každá pretvárka a faloš je odhalená a pravé pokánie prinesie nový život týmto oklamaným dušiam.
Pridaj komentár