O Cirkvi viem toho dosť. A som vďačný Bohu, že patrím do Jeho Cirkvi.
Uvedomujem si a viem, že putujúca Cirkev nie je Cirkvou dokonalých, ale ľudí, ktorí očakávajú spásu nie od svojho úsilia alebo od svojich zázračných techník, ale od Milosrdenstva Ježiša Krista, nášho Pána – milosť Božia je na spásu potrebná.
Je to Božia Láska, ktorá nás chráni a zbožšťuje. Cirkev je miestom, v ktorom sa nám táto láska udeľuje. Prečo hľadáš inde?
Pyšní však nemilujú Cirkev. Teba mať pokoru detí, aby sme mohli prijať, že Boh sa prejavuje cez sviatosti (je ich sedem), tie prosté viditeľné znaky, a cez ľudí, tých biednych ľudí, ktorí často nie sú na výške tajomstiev, ktoré slávia, a slov, ktoré zvestujú.
Cirkev je telom Ježiša Krista, no pyšní stále odmietajú vtelenie. Je iba jeden dobrý zločinec. Ten, ktorý spoznal v ukrižovanom Človeku Pána slávy.
Treba sa dívať na Cirkev očami viery, aby sme v nej poznali udeľovanie Svätého Ducha a budúceho Kráľovstva. Ak by človek nemal oči viery, bol by ako neverec, ktorý v nej vidí iba zbytočný prepych, pokrytectvo a pohoršenie.
Cirkev je takisto Cirkvou svätých. Maľby, obrazy, sochy sú na to, aby nám pripomínali ich prítomnosť. Pán Boh nie je Bohom mŕtvych, ale živých. Boh vašich otcov ma poslal k vám, hovoril Mojžiš. Cirkev neba a zeme nie sú oddelené. Hľa, blahoslavíme tých, ktorí vytrvali. (Jak 5, 11) Je len jedna Cirkev. Keď si človek všimne svoju priemernosť a bezmocnosť, pozdvihne oči k svätým a s ich pomocou nestratí nádej.
Toto je Cirkev, ktorú milujem. Pán Ježiš nechcel, aby nejaký iný človek zakladal, nejakú novú cirkev, či cirkvičku. To sú len obyčajné výmysly ľudí, ktorí nemali čo robiť. Vyšli z jednej Cirkvi a museli niečo zanechať alebo pozmeniť, aby sa nejak odlišovali od tej pôvodnej. Ježiš nás učí milovať aj týchto bratov a aj tieto odlúčené spoločenstva.
Cirkev je miestom zbožštenia človeka. Ak sa chceš celkom zlúčiť s Bohom, nechoď inde. Zen, joga a iné praktiky východných náboženstiev môžu iba posilniť starého človeka, ktorý je v tebe, ale nemôžu zrodiť nového človeka. Dnes sa príliš prijíma psychická rovnováha ako norma svätosti. Si v pohode, tak si svätý. Kradneš, piješ, smilníš, klameš, využívaš a ponižuješ iných, no popri tom všetkom si psychicky v pohode tak sa teš. Tancuj, burácaj, vyskakuj, teš sa. Láska neprotirečí prirodzenosti, to je pravda.
Aj ty si hrdý na Cirkev! Pozerajme na ňu očami viery a len očami viery, prosím.
Niektorí chcú podať aj reálne protinámietky a hovoria: “Aj by som sa modli a chodil do kostola, len keby Cirkev bola lepšia, lebo aj tí kňazi a ľudia tam sú všelijakí.” Títo ľudia tvrdia, že ani Cirkev nie je na takej morálnej úrovni, na akej by mala byť. Lenže títo ľudia zabúdajú, že keby Cirkev bola na takej vysokej úrovni, ako si predstavujú, nikdy by tam nebolo miesta pre nich samých.
Pridaj komentár