Nedávno sa mi dostala do rúk knižka s názvom “Srdce.” Jej autorom je Edmondo de Amicis.
V jednej poviedke opisuje príbeh dvoch detí, ktoré sa loďou plavili do Ameriky. Počas plavby ich na otvorenom oceáne zastihla silná búrka. Chlapca vlna hodila o stožiar a rozbil si hlavu. Istý čas o sebe nič nevedel, stratil vedomie. A tak ho dievča, ktoré tam bolo s ním opatrovalo na svojom lone a o hruď si pritláčalo jeho rozbitú hlavu. Loď sa začala potápať. Každý si chcel zachrániť život, ale mnohí sa už do člnov nevošli. Je zvláštne, že aj pre tieto dve deti už nebolo miesta.
Naraz však námorník z jedného člnu vykríkol: Je tu ešte jedno miesto pre nejaké dieťa!
Vtedy sa obe deti vrhli k zábradliu: Zoberte mňa! Ale chlapec v tej chvíli zbadal na hrudi dievčaťa veľkú krvavú škvrnu. Akoby sa spamätal zo sna a hneď chytil dievča a hodil ho do vody k člnu so slovami: Vezmite ju! Ona je ľahšia, hádam sa zachránite.
O chvíľu bola loď pod vodou.
Ježiš túžil po mojom a tvojom trvalom šťastí. Nezostalo to len pri slovách. Pre Jeho rany, pre Jeho tŕním doráňanú hlavu, pre Jeho Srdce, pre všetky Jeho zásluhy sú nám odpustené hriechy a sme zachránení.
Majme svojho Záchrancu vždy pred očami. Buďme mu vždy vďační a pamätajme na jeho slová: Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov. Vy ste moji priatelia, ak robíte, čo vám prikazujem.
Apoštol Ján nám pripomína, že láska k Bohu spočíva v tom, že zachovávame jeho prikázania. A jeho prikázania nie sú ťažké. Veď všetko, čo sa narodilo z Boha, premáha svet. A tým víťazstvom, ktoré premohlo svet, je naša viera – živá viera.
Buďme hrdí na Krista. Jeho láska sa nás zmocnila a v Jeho láske chceme žiť. Nič krajšie a prenikavejšie na zemi nepoznáme. Už chápeme Jeho slová, že my nie sme z tohto sveta. Žijeme vo svete, ale nepatríme tomuto svetu. Máme tu však svoje poslanie. Boh má s nami svoj plán.
Idem cestou zachovávania jeho prikázaní a všetko ostatné sa postupne vyjaví, ako ďalej. Nemusíme vedieť hneď všetko, ale k čomu sme dospeli a dozreli, toho sa už držme. Cesta zachovávania jeho prikázaní je tá najistejšia cesta, ako dosiahnuť svätosť života. A jeho prikázania nie sú ťažké. Zlyhať, padnúť môžeme, lebo sme len ľudia, no zato ešte nemusíme odísť z tejto cesty úplne, ako to urobili niektorí ľudia. Boh počíta s našimi zlyhaniami. On nás pozná najlepšie. Pamätajme však, že po každom páde nám nanovo dôveruje a jeho milosť v nás bude mocne pôsobiť aj naďalej. Poznám to z vlastnej skúsenosti. Samozrejme, že mi nie je jedno, že som zhrešil, mrzí ma to, vždy sa hanbím za hriech, keď sa z neho vyznávam, ale Boh ma miluje aj tak. Viem to. Odpúšťa mi a koná cezo mňa. Niekedy to je pre mňa samého nepochopiteľné. Ale Božie milosrdenstvo je nepochopiteľné. A ja mu dôverujem. Vy máte tiež takéto skúsenosti. Viem to. Sme Boží priatelia a vzájomne si pomáhajme. Boh má moc uchrániť nás od hriechu a nepoškvrnených postaviť v plesaní pred svoju slávu. Amen.
Pridaj komentár