Napriek tým najlepším pohnútkam a úprimným snahám nájsť čo najlepšieho partnera, vyskytujú sa často zlé úsudky a omyly.
Pokiaľ dvaja len chodia, snažia sa ukázať len tú najlepšiu tvár. Okrem toho, láska zatieňuje oči tak, že nevidíme veci také, aké v skutočnosti sú. Ale existuje jedna skúška, ktorá, že vraj, takmer nikdy nesklamala. Boli výnimky, ale tých bolo menej.
Spočíva v tom, že jednoducho pozorujeme svojho budúceho partnera, ako sa správa doma k svojim blížnym. Spôsob, akým on alebo ona koná, keď je doma, je spôsobom, akým bude konať po svadbe. Ak mladá žena chce zistiť, ako bude jej snúbenec reagovať ako manžel, mala by navštevovať jeho domácnosť, a to čo najneočakávanejšie. Obvzlášť nech si ho všimne, ako sa správa k svojej matke. Ak si váži matku, bude si vážiť aj ženu. Samozrejme ak žena neskôr nezačne piť alebo drogovať. Je prívetivý, pozorný a pomáha? Jeho správanie odzrkadľuje, ako sa bude správať k manželke.
To isté platí aj na druhej strane. Ak mladý muž chce vedieť, aká jeho elegantná a naparfumovaná dievčina skutočne je, mal by ju navštíviť vtedy, keď ho nečaká. Ako sa správa k matke i k otcovi? Robí domáce práce s radosťou? Je milá a pozorná? Ak áno, potom bude aj takou matkou. To neznamená, že mladý človek nemôže mať svoj vlastný názor, ktorý by bol iný ako názor jeho rodičov. Ak si mladí ľudia vytvoria svoj vlastný domov, nemali by dovoliť, aby im rodičia rozkazovali. Otec a matka musia teraz zaujať druhé miesto. Ale to, ako sa daná osoba správa k svojim príbuzným, nám môže, hovorím môže napovedať to, ako sa bude správať k svojej rodine, ktorú si založí.
Kedysi som si aj ja hľadal dievča, s ktorou by som sa mohol oženiť. Chcel som si založiť rodinu a mať deti. No “nevyšlo to.” Tie, ktoré mňa chceli, ja som ich nechcel. A tie, ktoré som chcel ja, nechceli mňa. Teraz sa nad tým už nezamýšľam, lebo Pán Boh mal so mnou iný plán (vtedy som ten plán ešte nepoznal) a ja som v kňazstve veľmi šťastný. Nešiel som do kňazstva s tým, že som si nenašiel dobré dievča. To nie. V jednom okamihu som pocítil v srdci volanie, aby som nastúpil na cestu ku kňazstvu a poslúchol som. Nikto ma nenútil, bolo to slobodné rozhodnutie. Som “hrdý,” že som kňaz. Hoci pokušenia boli a aj budú, ale oni by boli aj vtedy, keby som bol ženatý a mal rodinu. To Ježišovo: “neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého” a za tým Amen, má veľkú silu a dodáva pomoc človeku. S Božou pomocou sa dá všetko zvládnuť. Nesúdim kňazov, ktorí sa potom oženili, ale je mi to veľmi ľúto. Nikto ich predsa do kňazstva nenútil. Mohli si to predtým dobre rozmyslieť a uvážiť svoj celoživotný krok.
Čo by som ešte poradil alebo od koho “prsty preč:” od človeka, ktorý začne byť alebo je chorobne žiarlivý. Vstúpiť do manželstva s takým človekom a žiť v manželstve je veľmi náročné na psychiku.
Pridaj komentár