“Poslali k nemu niekoľko farizejov a herodiánov, aby ho podchytili v reči. Tí prišli a povedali mu: „Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a neberieš ohľad na nikoho, nehľadíš na osobu človeka, ale podľa pravdy učíš Božej ceste. Slobodno platiť cisárovi daň, či nie? Máme platiť, či nemáme?“ Ale on poznal ich prefíkanosť a povedal im: „Čo ma pokúšate?! Prineste mi denár, nech sa naň pozriem!“ A oni priniesli. Spýtal sa ich: „Čí je tento obraz a nápis?“ Oni mu odpovedali: „Cisárov.“ A Ježiš im povedal: „Čo je cisárovo, dávajte cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“ I obdivovali ho.” (Mk 12, 13-17)
Pre farizejov, náboženských predstaviteľov národa, ale aj pre herodiánov – sympatizantov dynastie Herodesa Veľkého, bol Ježiš len obyčajným buričom. Prefíkanými otázkami ho chceli dostať do úzkych a podchytiť v reči, aby ho potom ľahšie mohli obžalovať. Ich zámerom bolo nájsť niečo na Ježiša.
Ježišova odpoveď: „Čo je cisárovo, dávajte cisárovi, a čo je Božie, Bohu,“ im nechala otvorené ústa. Peniaze na ktorých je obraz človeka, patria človekovi, ale to čo nesie známky Božieho obrazu – naše životy, tie patria Bohu.
Život, ktorý mám od Boha sa nedá kúpiť ani predať za žiadne peniaze. Svoj život si chránim, veď je to dar od Boha a ja patrím Bohu. Nosím v sebe jeho obraz. Náplňou môjho života je poslúchať Boha viac ako ľudí. Okolo každého z nás sú a aj budú ľudia, ktorí nás budú chcieť svojimi otázkami a názormi zosmieštniť a ponížiť. A možno my v tom okamihu nebudeme vedieť správne a múdro odpovedať. Vtedy si spomeňme na Pána Ježiša pred Herodesom, ani on mu vtedy na nič neodpovedal, mlčal. Amen.
Pridaj komentár