Proti márnym ľudským súdom (Nasledovanie Krista)

Syn môj, zlož svoje srdce s dôverou do Božích rúk a neboj sa ľudského súdu, ak ti svedomie hovorí, že si čistý a nevinný. Dobré a spásonosné je trpieť, pokornému srdcu sa to neťaží, lebo dôveruje viac Bohu ako sebe. Niektorí ľudia mnoho hovoria, a preto im nemožno mnoho veriť. Každému nemožno i tak vyhovieť. Pavol, hoci sa usiloval všetkým páčiť v Pánovi a «všetkým sa stal všetkým» (1Kor 9,22), predsa sa málo staral o to, «že ho súdia ľudské súdy» (1 Kor 4,3).
Konal, koľko len vládal, aby mohol iných poučovať a viesť k večnému životu, ale predsa nemohol zabrániť, aby ho ľudia niekedy neposudzovali, ba priam ním nepohŕdali.
Preto všetko odovzdával Bohu, ktorý všetko vie, trpezlivo a pokorne sa bránil proti tým, čo o ňom zle hovorili, alebo lživo a nesprávne o ňom zmýšľali, alebo svojvoľne o ňom všeličo roznášali.
Ozval sa síce tu i tam, ale iba preto, aby svojím mlčaním azda nepohoršil slabých vo viere.
«Kto si, že sa bojíš smrteľného človeka?» (Iz 51,12). Dnes je a zajtra zmizne.
Boj sa Boha, a nebudeš sa desiť ľudských hrozieb. Čo zmôže niekto proti tebe slovami alebo urážkami? Uškodí skôr sebe ako tebe, a nech je to ktokoľvek, Božiemu súdu neujde.
Maj Boha pred očami a nepúšťaj sa do škriepok. Ak sa ti zdá, že nateraz podliehaš a trpíš príkoria, ktoré nezasluhuješ, nemrz sa preto a nekaz si netrpezlivosťou svoju korunu.
Radšej pohliadni na mňa, lebo mám moc vytrhnúť ťa z akéhokoľvek zahanbenia a krivdy a odplatiť každému podľa jeho skutkov.