V malej dedinke bývalo s rodičmi isté dievča, ktoré po úspešnom zvládnutí maturity chcelo ďalej pokračovať v štúdiách na vysokej škole. Bola prijatá na univerzitu do ďalekého veľkého mesta a z toho dôvodu musela opustiť svoju dedinu a rodičovský dom. Keď bola so svojimi rodičmi, všetko bolo v poriadku. Ale keď prišla do mesta, veci sa začali meniť.
Chlapci, a teda muži, ktorí bývajú v mestách si pre svoju väčšiu anonymitu, ale nielen preto, o mnoho viac dovoľujú ako ich rovesníci na dedinách, kde ich viac menej všetci poznajú. V mestách sa človek ľahšie dostane k drogám a tiež sa tam častejšie stávajú prípady sexuálneho zneužitia. Toto dievča z dediny však túto pravdu nepoznalo.
Prvý semester chodila pravidelne na sväté omše v nedele a v prikázané sviatky. Ale nastal problém. Ostatní študenti, spolužiaci, spolubývajúce si ju za to necenili. A začali sa jej pýtať: Prečo chodíš do kostola? Máš nejaký problém? Si chorá? My chodíme do kostola len vtedy, keď máme nejaký problém. Keď nám niekto z rodiny zomrie alebo vážne ochorie a úmysel svätej omše je za jeho uzdravenie. Tiež keď má niekto známy v kostole sobáš alebo dieťa krst. Inokedy do kostola vôbec nechodíme.
Počas druhého semestra už začala vynechávať nedeľnú svätú omšu. Zo života vypustila aj osobnú modlitbu a začala zanedbávať svoj duchovný život. Začali sa k nej približovať rôzny chlapci, aj so zlou povesťou, ale ona to nevedela a nevedela to ani rozlíšiť. Zapáčil sa jej tento záujem o jej osobu. Jeden chalan jej povedal, že je veľmi krásna. Si nádherná. Si najkrajšie dievča na svete. Si kráľovnou krásy. Iní zase hovorili o jej očiach, vlasoch, peknej tvári. Všetko na tebe je veľmi krásne. Keď prišla po dlhšom čase domov k rodičom a pozerala sa do zrkadla, videla, že má veľmi pekné oči, ako jej hovorili. Ale nielen oči, ale aj vlasy, tvár a všetko ostatné. A povedala si, že prvý krát moju krásu oceňujú aj iní ľudia. O týždeň jej v meste povedal iný chalan, že ju ľúbi. To bola vlastne taká prvá požiadavka lásky. V tú noc nemohla zaspať, lebo jej niekto ponúkol lásku. Na druhý deň jej ten chalan povedal, že chce s ňou žiť. Život bez nej si už nevie predstaviť. Si moje všetko, hovoril jej.
V priebehu jedného mesiaca si s ňou v hoteli zariadil večeru. Samozrejme na stole nechýbal alkohol. A neustále ju ponúkal, aby sa ho napila. Nebola zvyknutá na takéto veci. No na jeho naliehanie to skúsila a napila sa. Po tejto večeri išla na izbu spať s týmto človekom. Všetko to, čo považovala za čisté a sväté bolo zničené. Stratila svoje panenstvo. A nasledujúce ráno sa ho spýtala: “Bolo to hriešne, čo sme spolu robili.” A on jej povedal: “A čo je to vlastne hriech. Je to súčasť zblíženia sa s inými ľuďmi. V priateľstve je to celkom bežné.” A čo, chceš si ma zobrať, spýtala sa ho. Nestaraj sa o také veci, pred manželstvom sa ešte musíme spoznať! K takému vážnemu rozhodnutiu treba ešte čas.
Dievča bolo z toho všetkého sklamané. Vedela, že neposlúchla svojich rodičov. Vedela, že prvý krát v živote spáchala vážny hriech, ale ešte stále mala nádej, že si ju tento muž vezme za ženu.
A v priebehu dvoch dní ho vyzerala v meste na námestí a uvidela to, čo nemala vidieť. Jej chalan, aspoň si to doposiaľ myslela, ide s iným dievčaťom do toho istého hotela, kde bola aj ona s ním. Tým pádom všetko skončilo.
A obyčajne, keď muž alebo žena zažijú takýto šok zo zlyhania lásky, ich život môže vkĺznuť do dvoch extrémov.
Ja ti ukážem, povie si jedna skupina ľudí a začnú podvádzať toho svojho milého alebo milú s inými ľuďmi. On ma oklamal, podviedol, tak aj ja ho podvediem. On ide s jednou ženou, ja pôjdem s tromi. To je jeden extrém.
A druhý extrém: On ma podviedol a ja už nebudem nikdy milovať žiadneho muža. Nemôžem už viac dôverovať nijakému mužovi. Všetci sú takýto hnusní. A potom tie ženy žijú v úplnej depresii a pomstychtivosti. Začnú nenávidieť mužov.
Sú však ľudia, muži aj ženy, ale nie je ich veľa, ktorí v takýchto prípadoch dokážu ísť strednou cestou. Áno, pomýlila som sa, urobila som chybu. Už viac krát to neurobím. Budem si dávať pozor na takýchto ľudí, mužov. Nikdy už nikomu nedovolím, aby zničil moju dôstojnosť. Sú takto zmýšľajúci ľudia, ale viac je tých, ktorí idú jedným alebo druhým extrémom a ničia jeden druhého.
V tomto prípade dievča začalo chodiť s inými mužmi, ale nemalo žiaden pocit šťastia, žiadnu radosť zo života a išlo to do ďalšieho extrému. Hovorila si: “Všetci muži sú zlí.” A každý muž hovoril ľúbim ťa, ale nemali v sebe skutočnú lásku. Od tejto chvíle už nikdy nedovolím žiadnemu mužovi, aby sa ku mne priblížil a miloval ma. Dlho zostala sama, bez lásky.
Až keď raz cestovala v autobuse, prišiel k nej istý muž a pozdravil ju. On ju poznal od detstva, od úplného začiatku. A mal ju veľmi rád. Poznal jej príbeh, celú jej deštrukciu, celé jej ničenie. Pozdravil ju, ale ona mu neodzdravila. Znova sa stretli a zase mu neodzdravila. Po pätnástich dňoch, keď išla domov k rodičom, začala o tomto mužovi uvažovať. Je nejaký zvláštny. Iný ako tí ostatní. Obyčajne, keď som odmietla nejakého muža a nebrala ho vážne, zahanbený odišiel odo mňa, ale tento stále ostáva a všíma si ma. Prečo? Nasledujúci deň si teda otvorila srdce a pri vzájomnom stretnutí ho pozdravila. Aj on ju pozdravil. Začali sa spolu rozprávať a ich priateľstvo začalo rásť správnym smerom. A on jej po niekoľkých mesiacoch povedal, že si ju chce zobrať za manželku a že to myslí naozaj vážne. Ona tomu nechcela uveriť. Lebo mnoho mužov jej povedalo to isté dávno pred tým, ale bol to len klam. A ona si myslela, že tu je ďalší, ktorý ma chce dostať.Viete, kam. Ale tento muž, to naozaj myslel vážne. Zobral si ju za ženu a začali spolu žiť. A majú veľa detí.
A ona, keď uvažovala nad jeho láskou, hovorila si: “Nie som hodná prijímať túto jeho lásku.” Môj muž sa ma nikdy nespýtal na niečo z môjho predošlého života. A on ma jednoducho miluje takú, aká som. Ja nie som hodná prijímať túto jeho lásku a on ma napriek tomu miluje. Vďaka tomuto poznaniu, zostala v živote pokorná a jednoduchá. A viac a viac ho ľúbila. A bola mu viac a viac verná. Žijú dlhý život v manželstve.
TENTO PRÍBEH JE SKUTOČNÝ. TAK SA TO NAOZAJ STALO.
A potom, čo náš Boh. On nás stvoril z lásky, ale my odchádzame od neho. Tým, že hrešíme odchádzame, ale jeho láska nás stále nasleduje. A sme pripravení prijať túto lásku a sme pripravení otvoriť oči jeho svetlu. Áno. Čo sa stane. Začneme sa tešiť z plnosti života, z úplného života. Preto stále otvárajme oči Božej milosti.
Pridaj komentár