Tento príbeh poznám od brata kapucína, ktorý momentálne pôsobí na misiách v zahraničí. Už je to dávno, ako mi ho doručil na diskete. Ako som ho čítal prvý krát a potom znovu a znovu, za každým sa mi slzy tlačili do očí. Hovorí o dôležitosti lásky a viery v Boha v rodine.
Mladí veriaci manželia sa veľmi tešili na narodenie svojho dieťatka. Ako veľmi ich však zabolelo, keď im lekár oznámil, že ich dieťatko je postihnuté chorobou, ktorá nie je veľmi bežná, lebo postihuje obvykle jedno dieťa z päť tisíc. Problém bol v tom, že vnútornosti dieťatka sa nachádzali v akomsi vaku, ktorý rástol mimo teľa dieťatka a bol s ním prepojený len akýmsi kanálikom. Všetky takto deformované dieťatká spravidla do troch mesiacov zomierajú a tak im lekár navrhol umelé prerušenie tehotenstva. Z ľudského hľadiska je to tak logické, že by sa proti tomu ťažko niečo namietalo. Ale nie z Božieho, a práve to bolo pre veriacich manželov veľmi dôležité. A tak padlo jasné rozhodnutie k zachovaniu života. Napriek mimoriadne nebezpečnému tehotenstvu manželia zintenzívnili svoje modlitby a zapojili do nich aj svojho priateľa kňaza a iných priateľov.
5. decembra 1994 nadišiel okamih pôrodu, ktorý bol tiež mimoriadne ťažký.
Možno teraz čakáte, že sa dieťatko narodilo zdravé. Žiaľ, sklamem vás. Lekár mal pravdu. Postih bol skutočne smrteľne nebezpečný. Dieťatko hodinu po pôrode skutočne aj zomrelo. Ale pozor! Štefan Michael, dieťa s tvárou anjela, bol v tej hodine pokrstený a zomieral obklopený láskou v náručí svojej matky. Jeho otec predčítal v okamihu smrti oslavný žalm na Boha Stvoriteľa. Kňaz, ktorý ho pokrstil, povedal, že sa s niečim tak nádherným nestretol za 20 rokov svojej služby a lekár sa otvorene priznal, že rozhodnutie manželov pokračovať v tehotenstve považoval za nesprávne, ale len do tejto chvíle. Zomrieť tak ticho a pokojne na rukách mamy.
Ako veľmi je potrebná láska v rodine? Láska, ktorá nielen postihnutie, ale aj smrť premáha? Aká múdra je Cirkev, ktorá bojuje za nenarodené deti?
Tento príbeh je smutný, ale so šťastným koncom. Štefan Michael = Božie dieťa. V tomto prípade sa medicína nemýlila, ale poznám svedectvá ľudí, ktorým lekári povedali, že nebudú môcť mať nikdy dieťa alebo ak aj počnú dieťa, narodí sa im postihnuté. No opak bol pravdou. Neplodné ženy podľa tvrdenia lekárov počali a nie raz, a narodili sa im zdravé deti. Čo je nemožné ľuďom, je možné Bohu. Božie zázraky sa dejú aj v našich časoch. Buď sme slepí alebo ich jednoducho nechceme vidieť a prijať.
Počas mojej kňazskej služby v nemocnici som na detskom oddelení navštívil mamičku, ktorá bola dva či tri dni po pôrode svojho prvého dieťatka. Na jej tvári som videl smútok a slzy. Jej narodený chlapček mal Downov syndróm. Sadol som si k nim a bol som ticho. Chlapček sa usmieval na maminku, ale aj na mňa. Požehnal som ich a išiel som ďalej po návštevách. Po niekoľkých mesiacoch sa naše stretnutie v nemocnici zopakovalo, ale mamička už bola úplne iná. Šťastná, zhovorčivá a vďačná. Pomohlo jej spoločné stretnutie s mamičkami s rovnakými deťmi.
Všetkým mamičkám skladám veľkú úctu a prajem im len to naj a aby mali so svojích detičiek len a len radosť…
Pridaj komentár