Vo Svätom Písme čítame, že len zrná, ktoré padnú do dobrej zeme prinesú napokon úrodu.
Žatva je rozdelená na tri stupne: na stonásobnú, na šesťdesiatnásobnú a na tridsaťnásobnú. Prečo všetky zrná neprinášajú stonásobnú úrodu? Prečo je to tak?
Príprava zeme pred siatím, tým políčkom je naše srdce. Tie ostatné veci sú Božími milosťami.
Boh chce pre nás len dobre a to pre každého. Nikoho nevylučuje zo svojho plánu spásy.
Vidíme, že niektorí ľudia sa naozaj veľmi snaživí a dobrí v duchovnom živote. Sú múdri, robia veľké veci. Zakladajú domy, spoločenstva, kde slabí, utrápení ľudia nachádzajú útechu a pomoc. Skratka, Pánova ruka, je s nimi. Darí sa im a ich práca má plody, ovocie. A teraz, čo sa ich týka: Nesmú byť pyšní na svoj duchovný život. Na svoje dosiahnuté výsledky. Keďže sme všetko dostali ako dar, nemôžeme byť na to pyšní. A teraz, čo sa týka nás: Nesmieme byť žiarliví na duchovnosť iných ľudí. Prejavuje sa to v nás rôznymi spôsobmi. Ohováraním, osočovaním, posmeškami, pohŕdaním a pod. Na čo je toto dobré. Na nič. Len nám samým to škodí. Pred Pánom sme všetci bratmi a sestrami, sme jeho milovaným stvorením. Ktokoľvek z nás sa má pred niekym chváliť, a hovoriť o svojich úspechoch, či dobrých výsledkoch, s tým zámerom, aby sa mu dostalo uznania. Máme mať automaticky prednosť za stolom na základe svojho povýšenia do úradu a svojich schopností. A keď sa tak nestane, tak sa cítime urazení, dotknutí. Akonáhle v sebe necháme pôsobiť myšlienku, že niečo viac znamenáme, ako ostatní ľudia, či niektorý konkrétny človek, tak sa zastaví prietok milostí do nášho srdca. Ostaneme bez milosti. Pán Ježiš vedel o tomto nebezpečenstve a preto aj apoštolov vždy prísne napomenul, keď sa im takéto myšlienky dostávali do hlavy: Kto z nich je väčší! Takýmto myšlienkam sa zrejme neubránime, len ich nesmieme nechať v sebe pôsobiť. Dávajme si na to pozor a keď napokon chceme, aby nejaké násobky úrody boli v našom živote, dobre počúvajme slová apoštola Petra: “Pokorte sa teda pod mocnou Božou rukou, aby vás povýšil v určenom čase. Na neho zložte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás stará. Buďte triezvi a bdejte! Váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral. Vzoprite sa mu, pevní vo viere” (1Pt 5, 6 – 9). Boh sa o nás vždy stará, a to aj napriek tomu, že sme o tom nevedeli, alebo sme ho o to neprosili. Teraz, keď to už vieme, nebojme sa tých starostí, ktoré máme. Uchovajme si v srdci pokoj. A pozvime Ježiša do svojho najhlbšieho vnútra, tým diabol stratí svojich klientov. Veľa vecí sa zmení. Nezabúdajme na službu pomáhať iným, keď to najviac potrebujú. Prechovávajme si vo svojich srdciach úctu ku každému človeku. Dá sa to vtedy, keď vieme odpúšťať. Ak túto čnosť v sebe nemáme, alebo len do určitej miery, tak niektorým ľuďom nedovolíme, aby sa čo i len priblížili k nám, či sa stali našimi susedmi. Pán Ježiš nás mohol už toľko krát od seba odvrhnúť a urobil to. Nie! Ale chce, aby sme sa od neho učili. Aj odpúšťaniu, aj pokore, všetkému.
Sme bratmi a sestrami v Kristovi, našom Pánovi. On dal každému prstu na ruke svoje miesto. Keď spolu pracujú je to dobré pre ruku a pre celé telo. Tu na zemi máme každý svoje miesto a svoje úlohy, robme to, čo máme a nechcime robiť to, čo nemáme. Nesmieme žiarliť na seba.
Pridaj komentár