Prečo je tomu tak?
Najčastejšie odpovedáme takto: Neviem. Je to zo slabosti. Mám takú slabosť, sklon na určitý hriech a neviem si s tým pomôcť. Som len človekom. Aspoň nie je nuda. Veď hrešiť je ľudské? A máme množstvo rôznych argumentov, len aby sme si ospravedlnili každý svoj hriech.
Inú kapitolu tvoria ľudia, ktorí tvrdia, že oni nemajú hriechy. Oni nič zlé neurobili, nikoho nezabili, nič neukradli a ak nepomôžu, tak zle neurobia. Poznáte možno takých ľudí vo svojom okolí.
Všetkým nám je však zrejmé, že každý človek je hriešny. Všetci sme zhrešili. A vieme aj to, že po spovedi by sme už hrešiť nemali.
Ježiš však vie, že je to nad naše sily a preto nám každý deň hovorí: Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať a on so mnou. Každému človeku klopem na srdce, hovorí.
On chce vstúpiť dnu do nášho srdca a pomáhať nám vo všetkých oblastiach nášho života. Chce s nami zdielať to, čo my zdieľame. Chce s nami ísť tam, kam sa chystáme ísť. Čaká však na naše slobodné rozhodnutie. On nechce nikoho do ničoho nútiť, ale vždy je pripravený vstúpiť dnu a z bezvýchodiskovej situácie, do ktorej sme sa niekedy dostali, chce nás vyviesť na svetlo a rozjasniť našu zachmúrenú tvár. Len on vie na všetko správne reagovať a obmäkčiť srdce každého človeka. Príkladom je egyptský faraón. Boh pomohol Mojžišovi prekonať túto prekážku a mohol v pokoji vyviesť ľud z egyptského otroctva. Bohu je všetko možné.
S hriechom si niekedy nevieme dať rady. Je to však preto, že zabúdame na Krista alebo mu jednoducho nedôverujeme. Hovoríme, že sme veriaci, ale v skutočnosti nie sme. Ježiš sa nás však nikdy nevzdáva. Neustále klope na naše srdce a domáha sa vstupu dnu. Záleží mu na nás a vôbec sa neteší z toho, že upadáme do tých istých hriechov.
Chceš s tým skoncovať. Naozaj s tým chceš skoncovať. Myslím s hriešnym životom. Tak potom otvorme svoje srdcia Ježišovi, dovoľme mu vstúpiť dnu.
Ešte stále klope na naše srdce. Viete prečo? On je už vnútri, ešte stále klope a pripomína nám, synu, dcéra som u teba, ale nehreš, prosím.
Či stojí vonku alebo je už vo vnútri, stále nám bude pripomínať: Ja som tvoj Ježiš, tvoj Spasiteľ. Takže nerobme nič proti Ježišovi. Buďme dobrí k nemu.
Modlitba srdcom. Je to vlastne rozhovor Ježiša s človekom v jeho srdci. A tento rozhovor nikdy neprestáva. Človek sa stále modlí a už nehreší, ale chráni ho ten, ktorý sa narodil z Boha, a Zlý sa ho nedotkne.
Dovoľme Ježišovi, aby urobil poriadok v našom vnútri – v srdci. Úprimne ho o to prosme. Lebo zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, krivé svedectvá, rúhanie. A toto poškvrňuje človeka.
Pane Ježišu Kriste, vyčisti chrám môjho srdca od všetkého zla. Vždy si bol ku mne veľmi láskavý a milosrdný, odpúšťal si mi môj hriech, ale ja som vybadal, že ešte moje srdce nie je uzdravené. Ak opakovane pácham tie isté hriechy, problém je v mojom srdci a nie v niečom inom. Nemôžem sa vyhovárať na to alebo na niekoho. Prosím Ťa, vstúp teraz do môjho srdca, úprimne prosím, pomôž mi z neho vypratať, vykoreniť veškeré zlo a zlé sklony a natrvalo sa zabývaj v mojom srdci a chráň ma pred hriechom, nech sa ma už zlý ani len nedotkne. Nauč ma modliť sa srdcom. Chcem sa stále vo vnútri modliť a nikto o tom nemusí vedieť. Len s Tebou môžem zvíťaziť nad pokušeniami a uchrániť si svoju čistotu. Klop na moje srdce a nikdy sa nevzdaj napomenutia, ktoré budem potrebovať. Ďakujem Ti za ľudí, ktorých mi posielaš na pomoc. Sú to skutoční priatelia a ich slová, skutky spôsobujú vo mne premenu. Sadia a polievajú, ale rast dávaš iba Ty. A ja túžim rásť vo viere a zachovávať všetky tvoje prikázania. Spomeň si na mňa vo svojom kráľovstve a zmiluj sa nado mnou. O to všetko prosím Otca v Tvojom mene, lebo Ty žiješ a kraľuješ naveky vekov. Amen.
Mám problém z tým že sa vraciam do tých istých hriechov a nedávam Bohu priestor neviem ako začať
Ďakujem Vám, že ste nám tu napísal a že Vám záleží na duchovnom živote. Najlepšie je sa porozprávať osobne s kňazom (spovedníkom), ale nemusí to byť Váš spovedník. Keď je človek plný nových začiatkov, tak to nie je také zlé, lebo všetci sme hriešnici. Samozrejme, že duchovný človek túži nehrešiť a žiť čisto pred Bohom a ľuďmi. Lenže aj takýto človek, ktorý si myslí, že už stojí pevne na nohách si musí dávať pozor, aby znovu nepadol do hriechu, keď aj po dlhšom čase. Apoštol Pavol to opísal takto: “Vieme, že zákon je duchovný, ale ja som telesný, zapredaný hriechu. Ani nechápem, čo robím, lebo nerobím to, čo chcem, ale robím to, čo nenávidím. No ak robím to, čo nechcem, priznávam zákonu, že je dobrý. Veď nerobím dobro, ktoré chcem, ale robím zlo, ktoré nechcem. No ak robím to, čo nechcem, už to nerobím ja, ale hriech, ktorý vo mne sídli. Badám teda taký zákon, že keď chcem robiť dobro, je mi blízko zlo. Podľa vnútorného človeka s radosťou súhlasím s Božím zákonom; ale vo svojich údoch pozorujem iný zákon, ktorý odporuje zákonu mojej mysle a robí ma zajatcom zákona hriechu, ktorý je v mojich údoch. Ja nešťastný človek! Kto ma vyslobodí z tohoto tela smrti? Ale nech je Bohu vďaka skrze Ježiša Krista, nášho Pána! Ja sám teda mysľou slúžim Božiemu zákonu a telom zákonu hriechu.” (Rim 7, 14 – 25) Bohu vďaka za Vás bratku, že ste, a to všetko skrze Ježiša Krista, nášho Pána! Veci sa ešte neraz môžu zmeniť. Myslím teraz konkrétne aj na Vás. Prijmite Ducha Svätého. Vzývajte ho, aby Vám prišiel na pomoc. Robte tak s pokorným srdcom. Nebojte sa dať almužnu núdznemu – robte tak nezištne a s láskou. Pán s Vami a žehnám Vám. Jaroslav, brat.