Spomínam si na jednu spoveď, ktorú som si vykonal kedysi dávno. Po mojom vyznaní hriechov mi kňaz prstom poklepal po hlave a popritom mi hovoril: človeče na čo máš rozum, alebo si ho už stratil; rozmýšľaj, keď ideš niečo robiť. V tom okamihu ma jeho gesto zarazilo, ale nakoniec som bol veľmi vďačný za takéto napomenutie, lebo som ho veľmi potreboval a pomohlo mi.
Veľmi rád počúvam ľudí rozprávať o Bohu, o duchovných veciach, o účinkoch sviatostí, o našom skutočnom domove, o potrebe napomínať iných, ale aj vedieť prijať napomenutie od ľudí. Ak sa človek dá poučiť a prijme napomenutie, je to len plus v jeho živote. Na trefné napomenutie môžeš odpovedať slovami ďakujem ti, a to je správnejšie, ako slovami drzáň drzí, čo si to dovoľuješ. Vypadni preč.
Bože pošli nám dnes takých kňazov – kazateľov, ktorí nás budú viesť cestou múdrosti a nebudú sa báť nás napomenúť, keď to bude treba. Nech majú Pavlovho Ducha, ktorý hovorí: “Ak by som sa chcel páčiť ľuďom viac ako Bohu, nebol by som Kristovým služobníkom.” Pery kňazov nech strážia poznanie a z ich úst sa bude vyžadovať zákon, lebo sú poslami Pána zástupov.
Diabol sa snaží rozhnevať bratov a sestry. Stavia ich proti sebe. Zasieva do sŕdc kúkoľ, ktorý tam potom rastie a robí šarapatu. Najlepším postrekom proti nemu je pokora a poslušnosť. Sám človek si to nemusí hneď všimnúť alebo mu nikto nepovie, že robí niečo zle (nenapomenú ho), tak kúkoľ rastie a je oveľa ťažšie ho potom zničiť. Len čisto prirodzenými ľudskými silami je to nemožné ale pre Pána je všetko možné. Treba však uveriť Pánovi a z hĺbky srdca prosiť o jeho pomoc. Dobre sa vyspovedať. Robiť pokánie. Potrebujeme počuť pravdu a len pravdu. Samozrejme, že nie všetci sa ihneď tejto pravde otvoria, niektorí z protestu prestanú chodiť do kostola, iní budú strojiť úklady proti farárovi, písať listy na neho, ale to všetko, aj keď to bolí, prebolí a bude dobre. Niekedy sa ani kňazom nepovie to, prečo sú preložení. Alebo sa im nepovie celá pravda. Ako sa zachovať v takejto situácii? Človek sa môže vzoprieť, či nahnevať sa, je to ľudské, ale Pán posilní takto skúšaného človeka, keď napriek tomu ostane pokorným a poslušným. Stačí ti moja milosť, povedal Pán, skrúšenému Pavlovi. A raz keď budeme stáť pred jeho súdnou stolicou, tak dúfajme, že to pre nás dobre dopadne. Povzbudzujme sa navzájom pravdivými a úprimnými slovami, ale len jedna, či dve krásne myšlienky, dobre, môžu aj oni pomôcť, ale predovšetkým nám treba počuť celú pravdu, celé Kristovo učenie. Tú pravdu, ktorú nám priniesol Ježiš z neba. A On tu má svojich pravých kazateľov, ktorí nám ju zvestujú celú. Či sa nám to páči alebo nie. Prichádzajme k Eucharistii, to je živý Kristus, náš Pán a Boh. Dáva sa nám za pokrm a nápoj, denne a je tu pre nás, aby sme mali v sebe život. Žili z neho. Amen.
Pridaj komentár