Človek väčšinou popiera to, čoho sa bojí. Z čoho má strach. Ale napriek tomu vie, že svojim popieraním skutočnosť nezmení. Naďalej bude, taká aká je.
Nebo a peklo budú existovať a nevygumujú sa, a to aj napriek tomu, že to mnohí súčasní ľudia nevedia prijať a pochopiť. Ba dokonca aj keby milióny hlasov, aj keby výsmešný krik materialistov kričal: Po smrti nie je nič a do toho by zaznel jeden jediný úbohý hlas kresťana: “Verím vo vzkriesenia tela a v život večný,” tak tento jediný hlas je istejší, presvedčivejší a viac spochybňujúci ich miliónový krik ako všetko dookola.
Aj dnes, zajtra budeme v prostredí, kde nie každý hlas bude za Krista, za vieru a za Cirkev. Možno sa ocitneme vo väčšine proti nám, čo je aj viac pravdepodobné. Prosím, nech nám nechýba odvaha a s touto odvahou dokázať dať svoj hlas Kristovi, vyznať Krista pred ľuďmi. My máme pred sebou žiarivú budúcnosť.
Dať hlas Kristovi znamená odumrieť tomuto svetu. Žijeme v tomto svete, ale nie sme z tohto sveta.
Niektorí ľudia, s ktorými sa veľmi dobre poznám mi otvorene povedia, že oni sa chcú mať dobre len tu na zemi a čo bude s nimi po smrti, tak to ich už veľmi nezaujíma! To je veľký omyl. Všetko ich zaujíma, len si to nevedia priznať. Keď budú ležať na smrteľnej posteli, budú plakať ako malí chlapci. Aj toho som bol svedkom, keď som slúžil len čisto pre chorých v nemocnici.
Každý človek túži žiť večne. Túto túžbu máme v sebe od Boha, ktorý je večný. Kráčajme týmto svetom, dokiaľ máme svetlo, aby nás nezastihla tma, lebo kto chodí potme, nevie, kam ide. Dokiaľ máme svetlo, verme v svetlo, aby sme boli synmi a dcérami svetla. My vieme kam ideme, lebo sme vo svetle. Pravé svetlo nás osvecuje. Prijali sme Ježiša a vďaka jeho milosti sme sa stali Božími deťmi. Už v nás nie je žiaden strach, lebo láska vyháňa strach. Vieme komu sme uverili. Nasledujeme toho, komu slúžime. A tam kde je Kristus, tam chceme byť aj my. Amen.
Pridaj komentár