Viete si predstaviť otca, ktorý ide na nákup potravín do veľkého obchodu a zoberie so sebou malého syna. A medzi toľkými regálmi sa mu otec v jednom okamihu stratí z očí. Nevidí ho a vyľakaný zakričí “oci”, ale odozva žiadna. Na druhý krát zakričí z celej sily “oci, kde si!” a to už bolo počuť v celom obchode. A jeho otec stál neďaleko mňa a s takým pokojným tónom mu povedal: “Tu som.” Otec ho totiž videl, ale keďže mal otvorené dvere chladiaceho boxu, tak chlapcovi sa stratil z pred očí, a ten sa poriadne vyľakal.
My, ktorý sme veriaci, žijeme v dôvere, že náš Pán, Boh, je tu stále s nami a pomáha nám. Bez jeho pomoci nám neprejde ani jeden deň. Pána máme stále pred očami a preto vieme, že s jeho pomocou sa nezakolíšeme. Môžeme ísť všade a nemusíme sa ničoho báť. Jeho milosť je s nami. V Dávidovom žalme čítame: “Pán je moje svetlo a moja spása, koho sa mám báť? Pán je ochranca môjho života, pred kým sa mám strachovať?” Kde čo už vieme o duchovnom živote, ale predsa sa ešte môžeme zakolísať, prípadne stratiť Pána z pred očí.
Iný otec sa chystal doma na svätú omšu, ktorá sa začínala o 10.30 hod. v Bazilike Božieho milosrdenstva v Krakove. Hlavným celebrantom bol otec biskup. A otec zobral so sebou malého syna. Vo vnútri Baziliky to praskalo vo švíkoch, napokon sa ľudia v jednej lavici potlačili a našlo sa tak miesto na sedenie pre otca so synom. Svätá omša sa začala, syn bol chvíľu pozorný, ale potom sa postavil a malými krôčikmi chodil medzi stojacimi ľuďmi. Ale keď nevedel nájsť otca, že v ktorej lavici to sedí, tak prišiel pred oltár a nahlas zakričal: “oci, tu som!” A otec prišiel pred oltár a chytil ho za ruku. A syn sa od šťastia priľnul k nemu. Všetci v Bazilike im tlieskali, ešte aj otec biskup. Chlapec mal istotu, že otec tu niekde je, tak prečo by sa mal báť.
Chodíme do kostola, kde si Ježišu v Bohostánku prítomný 24-hodín denne a čakáš na nás, aby sme sa porozprávali o všetkom, čo prežívame a počas slávenia svätej omše ťa prijímali v Eucharistii. Tento pokrm je najlepší pre dušu i pre telo. Ako dobre, že máme k nemu prístup.
Pripomeňme si muža s menom Bartimej, ktorý bol nevidiaci a keď sa dopočul, že tadiaľ ide Ježiš, kričal na neho: “Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!” A keď ho okolostojaci okrikovali, aby bol ticho, ešte väčšmi kričal: “Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!” Ježiš zastal a a zavolal si ho k sebe. Uzdravil ho zo slepoty. Úžasná vec.
Ježiš nám dáva vieru, aby sme ho videli v Eucharistii a boli ním uzdravení. Možno vidíš zo svojho okna domu vežu kostola. Veľa krát som si všimol ísť ľudí povedľa kostola a prežehnali sa, pričom oni ma vôbec nevideli. To je krásne svedectvo viery. Našli Ježiša, respektívne Ježiš sa im dal poznať. Pritúľme sa k Ježišovi. Ježiš nás chce. Buďme mu vďační, lebo s ním máme na dosah Božie kráľovstvo. S ním máme stopercentnú nádej, že budeme mať blažený večný život. Teda neodchádzajme nikam od Ježiša, a keby sa nám to stalo, pohotovo zakričme: “Ježišu, tu som!” Niektorí dospelí ľudia bránia svojim deťom, aby prišli do kostola za Ježišom. Nechcú, aby ich deti chodili na svätú omšu. Ale predsa sú aj také skutočnosti v rodinách, že cez veriace deti začnú nanovo praktizovať vieru aj ich rodičia.
Daruj nám, veriacim na Slovensku, Pane Ježišu múdrosť srdca, aby sme vedeli v pokoji žiť s tými rodákmi, ktorí ešte nezakúsili tvoju lásku. Veľmi túžime, aby sa nás žiadna vojna nedotkla. A volili si také zákony a nariadenia, ktoré by neboli v protiklade s Božím zákonom. Ježišu , všetko na Tvoju česť a slávu. Amen.
Pridaj komentár