…a veľmi pozorne načúva tomu, kto hovorí na druhej strane pevnej linky. Pritakáva, usmieva sa, gestikuluje, akoby niečo kreslil vo vzduchu.
Anjel tajomník pootvorí dvere a naznačuje, že na druhej linke je Svätý otec. Ale Pán Boh urobí odmietavé gesto, že si nepraje byť vyrušovaný a ďalej pritakáva, usmieva sa a občas sa od srdca zasmeje.
Tajomník sa vráti do vedľajšej miestnosti. “Nebeský Otec je veľmi zaneprázdnený,” oznamuje. “Nechce byť nikým vyrušovaný.” “A povedal si mu, že s ním chce hovoriť pápež?” “Nenechal ma dohovoriť.”
“Skús mu to odkázať po Panne Márii, maličký,” navrhol pápež.
Anjel ide zavolať Pannu Máriu a ona veľmi jemne a diskrétne zaklope na dvere Božej kancelárii a len zľahka pootvorí dvere. Pán Boh jej mrknutím a pohybom ruky naznačí, aby chvíľku počkala. Panna Mária s porozumením jemne zatvorí dvere. “Nejde to,” oznamuje. Je to nejaká veľmi významná osoba, ktorá komunikuje s nebeským Otcom.
Anjel to posunie pápežovi, ktorý už trošku netrpezlivo čaká na druhej strane linky.
“Čo teraz? premýšľa Svätý otec. “Skús nájsť svätého Jozefa a nech sa za mňa prihovorí aj svätý Antonín. A nezabudni sa pozrieť, či niekde neuvidíš pápeža Jána. Pohni sa! Je to dôležité, ide o Cirkev!”
Za dverami Božej kancelárii sa medzitým utvorila rada svätých. Ale nič nezabralo. Akonáhle sa niekto odvážil nakuknúť do vnútra, je gestom vyzvaný, aby nerušil a zavrel dvere.
Konečne Boh položí sluchátko a sadne si do kresla.
“Tá Valentínka! To je celá ona!” smeje sa pobavene. “Každý večer mi musí do puntíku vyrozprávať, čo celý deň robila.”
Zazvoní zvonček a vstúpi anjel tajomník. “Kto bol na druhej linke? pýta sa zvedavo Pán Boh. Pápež.” A čo robí teraz. Hovoril, že si ide znovu prečítať “Temnú noc” od svätého Jána z Kríža.
Odovzdaj mu čo najskôr tento odkaz:
“Do pápežovej milosrdnej lásky zverujem Valentínku – vek: štyri roky; matka: prostitutka; otec: vo výkone trestu; trvalé bydlisko: núdzová kolónia.”
A povedz mu, že môže byť pokojný. Pán Boh ho má veľmi rád, aj keď mu niekedy pripadá trošku roztržitý.
Tento vymyslený príbeh od autorky Lii Cerrito mi pripomenul jeden verš zo Svätého Písma, ktorý hovorí za všetko:
Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nemá zľutovania nad plodom svojho lona? I keby ona zabudla, ja nezabudnem na teba. (Iz 49, 15)
Mňa osobne autorka tohto pôvabného príbehu s troškou fantázie pobavila a myslím si, že jej úmyslom bolo zdôrazniť vážnosť modlitby detí, ktoré vždy Pán Boh rád počúva.
Pán Ježiš učeníkom prizvukoval:
Dajte si pozor, aby ste neopovrhli ani jedným z týchto maličkých. Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach. (Mt 18, 10)
Učme deti modliť sa. A poproste ich, aby sa pomodlili na vaše úmysly. Ich modlitba veľa zmôže. Ale aj my sami sa nezabúdajme modliť. A ako sa naučíme modliť. Tak, že sa začneme modliť.
Pridaj komentár