Opustiť otca i matku a pripútať sa k svojej manželke.

Vo Svätom Písme čítame:

Tu k nemu pristúpili farizeji a pokúšali ho: „Smie človek prepustiť svoju manželku z akejkoľvek príčiny?“  On odpovedal: „Nečítali ste, že Stvoriteľ ich od počiatku ako muža a ženu stvoril  a povedal: „Preto muž opustí otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele“?  A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje.“

Ježiš hovorí: “Manžel a manželka majú opustiť svojich rodičov a musia sa zjednotiť, byť ako jeden.”

Opustiť otca i matku. Pre niekoho to môže byť dosť veľký problém.

Možno niekedy muž (žena) nie je veľmi šťastný (-á),  že musí odísť od svojej matky. Ak dovolíte matke, aby mala nohu medzi dverami vo vašom rodinnom živote, tak to môže zničiť život vašej manželky (-a).

Koľko manželiek trpí kvôli zlým zlozvykom svojich manželov. Koľko manželov trpí kvôli zlým zlozvykom svojich manželiek.

Ježiš povedal opustiť, ale opustiť neznamená vyhýbať sa rodičom, ale dovoliť im, aby boli ako matka a ako otec. Nič viac. Lebo vo Vašej rodine ste vy, vaša manželka a vaše deti. To je dôležité. A o túto lásku sa máte deliť vo svojej rodine. Lebo budú prichádzať vaši rodičia, príbuzní a môžu narúšať  vaše rodinné šťastie. Dokonca ho môžu aj zničiť.

Ježiš videl toto nebezpečenstvo a preto učil takýmto spôsobom. Opustiť neznamená, že ich odhodíme, odvrhneme od seba, ale dovolíme im, aby boli našou matkou a otcom, to je všetko.

Ja nežijem v manželstve, ale tiež ako kňaz som musel opustiť svojho otca i svoju matku. Keď Ježiš povoláva do tejto služby, tak treba odísť z rodičovského domu a ísť tak, kam to kňazovi určí otec biskup.  Odovzdať svoj život Ježišovi a službe blížnym a neobzerať sa späť. Tak je to napísané: „Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo.” Ako aj v manželstve, tak i v kňazstve neklape vždy všetko tak ako má, sme len ľudia. Preto nám Ježiš prisľúbil svoju stálu pomoc. Budem tu na zemi s vami až do konca sveta.  V deň vášho sobáša a v deň mojej kňazskej vysviacke sa podstatne zmenil náš život.  Pre Vás manželstvo (muž a žena) a pre mňa kňazstvo, to je tá najľahšia cesta do nebeského kráľovstva. Preto Ježiš hovorí: Akonáhle je to spojené, nech to zostane spojené. A nikto nemá právo prelomiť alebo prerušiť tento zákon. Preto naša Cirkev hovorí, že nechce žiaden rozvod, lebo je to nerozlučiteľná jednota. Keď to Cirkev hovorí, má to svoj význam.  Rozviesť sa alebo zanechať kňazstvo, to je zvoliť si ťažšiu cestu.

Ak sa manželia spolu  pravidelne modlievajú, navštevujú bohoslužby a spolupracujú s Božou milosťou, počúvajú Božie slovo tak som si istý, že to spolu zvládnu v láske do konca života a neprídu o svoju odmenu. To isté platí aj pre kňazský život.  Počas nášho života prichádzajú na nás rôzne skúšky, niekdy  je to fakt už až krízové, ale ak budeme od srdca prosiť o pomoc Boha a dôverovať mu, a to aj napriek týmto ťažkostiam, tým vlastne si uchováme pokoj v srdci, čo je veľmi dôležité a postupne kríza odíde a bude zase dobre. Jednou z takých dobrých zásad je neurobiť v ťažkostiach, v kríze  nejaké vážne, unáhlené rozhodnutia. Radšej si to všetko  nechajme  pekne uležať v hlave. Ako aj naše príslovie hovorí: “Trpezlivosť ruže prináša.” Mne osobne v kňazstve pomáha častá svätá spoveď a duchovné vedenie zvlášť staršími kňazmi, ktorí už majú, kde čo za sebou.

Nie všetci mladí manželia si môžu dovoliť kúpiť byt alebo nejaký dom a tam spolu bývať mimo svojich rodičov. A tiež ani netvrdím, že bývať s rodičmi v jednom dome je automaticky hneď zlé. Mnohí si takto na seba už zvykli a aj žijú pekným životom. Ak rodičia zostanú len rodičmi a nemá ani jeden z nich nohu medzi dverami vo vašom rodinnom živote, tak sa to vlastne dá zvládnuť. O rodičov sa treba v ich starobe a chorobe postarať. Odplácajme rodičom svoj dlh, lebo to je milé pred Bohom. Ak zostanete s Ježišom, on Vám do budúcna môže pripraviť aj iné bývanie, či nový byt alebo dom. Bohu je všetko možné. Amen.