Čítanie Božieho slova
“Vo Filipách sa zhŕkol dav proti Pavlovi a Sílasovi a úradníci im postŕhali šaty a rozkázali ich zbičovať. Keď im vymerali veľa rán, vrhli ich do väzenia a strážcovi prikázali, aby ich dobre strážil. On ich podľa tohoto rozkazu vsadil do vnútorného žalára a nohy im privrel do klady.
O polnoci sa Pavol a Sílas modlili a spievali Bohu chválospevy a väzni ich počúvali.”
Pokiaľ som nezažil bičovanie na vlastnom tele od skutočných vykonávateľov rozsudku a následne väzenie, tak si to neviem ani len predstaviť, respektívne predstaviť možno aj áno, ale tú bolesť neviem precítiť. Ani nechcem pomyslieť, že keď to Pavol so Sílasom zvládli, že by som to zvládol aj ja.
No natíska sa mi otázka, že či natoľko milujem Ježiša Krista, že by som niečo obdobné, lebo pravdepodobne to isté mi asi nehrozí, mohol zakúsiť aj ja?
Teraz si nemyslite, že neverím, či nejak pochybujem o Kristovi alebo ho nemilujem. Ale niekedy stačí len slovom vyjadrená kritika na moju adresu a už som smutný, či znechutený. A odídem, nechám to tak. Nikto ma tu nepodrží a čo ja viem čo všetko mi ešte príde vtedy na rozum. V Denníčku svätej Faustíny čítam a neraz som sa už nad tým zamyslel, čo ona napísala: “Sme citliví na slová a hneď chceme odpovedať. Neberieme do úvahy, či je to Božia vôľa, aby sme hovorili. Duša, ktorá mlčí je silná. Nijaké protivenstvá jej neuškodia, ak vytrvá v mlčaní. Duša, ktorá mlčí, je schopná najhlbšieho zjednotenia s Bohom. Takmer vždy vníma vnuknutia Ducha Svätého. Boh v mlčiačej duši pôsobí bez prekážok.” (Den. 477)
Pavol so Sílasom ma presviedčajú o tom, tiež svätá Faustína, že skutočne tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré.
Kto z nich dvoch, Pavol, či Sílas, bol viac presvedčený o tom, že Boh ich miluje, to neviem, ale Božia láska, ktorá bola rozliata v ich srdciach, skrze Ducha Svätého, ich uisťovala o tom, že Boh o tom vie, že boli bičovaní a že sú vo väzení, preto nestrácali pokoj a spievali o polnoci Bohu chválospevy. Nešomrali a ani si nehovorili, že keď sa im podarí so šťastím dostať sa z väzenia, že skončia, nech si Boh nájde niekoho iného na túto službu a hotovo. Neboli takí naivní, ako som niekedy ja. Žiadne utrpenie, samá prosperita, veď som v Kristovej službe. Mnohí pochmúrni “kazatelia” hlásajú ľuďom, že keď uveria v Krista, nebudú trpieť, budú mať samú prosperitu a pod. Ale, čo hovoril Ježiš, žiak nie je nad svojho učiteľa. Prenasledovali mňa, budú aj vás. Pavol so Sílasom nastavili chrbát tým, ktorí bili. Vedeli, že toto aj ich Majster zakúsil – modlili sa a prosili o pomoc.
Na Slovensku v totalitnom režime boli mnohí kresťania prenasledovaní, zatvárali ich do väzníc a nepriatelia im dávali pocítiť svoju moc a nenávisť voči Cirkvi. Vďaka ti, Bože, za ich svedectvo života. Prosíme ťa, Pane Ježišu, posilni našu vieru. Daj nám väčšiu vieru. Je to tvoja milosť, keď človek vie podstúpiť mučenie pre vieru.
Pridaj komentár