Je teplé ráno v prímorskom meste Split, život sa ešte len prebúdza. Jožo má 40 rokov a vedie svoje deti do školy. Tento ranný rituál je pre neho zázrakom. Keď mal 13 rokov, odišiel z domu a prepíjal svoj život na ulici. Vlámania, krádeže, drogy. Ako mantru si opakoval v tom čase, že niet nikoho, kto by sa o neho zaujímal, niet nikoho, kto by mu rozumel, kto by ho prijal takého, aký je. Jožov osud skončil dobre. V živote našiel niekoho, kto sa o neho zaujíma a dnes je otec rodiny. Nefetuje, nepije alkohol a vzorne sa stará o svoje deti.
Toronto pár minút po druhej v noci. Podnikateľ zatvára svoj zábavný podnik a mieri do supermarketu. Nakúpením plného kufra jedla, začína každodenný rituál. Vyhľadáva bezdomovcov, ktorým dáva jedlo a prehodí s nimi slovko – dve. Nestará sa o to, či sú to alkoholici, alebo len nešťastní ľudia. Prijíma ich takých, akí sú.
Napriek tomu, že je úspešný podnikateľ, tento rituál patrí k jeho denným zvyklostiam. Sám hovorí, že po vzore Matky Terezy z Kalkaty, našiel sám seba v živote pre druhých.
Kalkata je však aj vo Vašom meste.
Pokiaľ deti v rovníkovej Afrike trpia hladom, konzumný spôsob života robí z Európy a severnej Ameriky hladovú dolinu. Hladnú po prijatí a porozumení. Naše byty skrývajú v sebe osudy ľudí a vzdialenosti medzi nimi sú mnohokrát väčšie, ako tie medzi severným a južným pólom.
Prijatie je jedna zo základných výziev našej civilizácie.
Po uliciach našich miest chodia stovky “Jožov”, ktorých ani v rodine ani v spoločnosti nikto neprijal.
Náš Inštitút prijatia je výzva tomuto svetu a je to taktiež výzva o prijatí človeka človekom, o skrátení vzdialenosti medzi ľuďmi v jednom meste, na jednom sídlisku.
Opustený a neprijatý človek, najmä mladý, má svoju hlavu a skvelé riešenia – (alkohol, drogy, násilie atď.).
“Oblbováky“ sú útekom, násilie je snahou byť prijatý cez strach a rešpekt – je to taký výkrik “som tu”.
Keď ma už nemá kto pochopiť a milovať, bude aspoň niekto, kto sa bude o mňa báť.
Príde lúpež, vražda, či iný skrat a plné noviny sú titulkov o neschopnosti politikov, či polície riešiť tento problém.
Niekde pri zrode našej myšlienky, podobne ako v príbehu z Toronta, bola Matka Tereza a jej výrok: „Nečakajte na svojich vodcov, začnite teraz konať od človeka k človeku´´.
Prvým priestorom, dnes viac frekventovaným ako sú ulice miest, je internet.
Bez strachu z odhalenia – anonymne dávame ruku tým, ktorí padajú, padli a vrúcne slovo tým, ktorí doteraz počuli len nadávky a krik.
Slovenský Jožo má možnosť bez kriku a toho, aby si dal dávku, či niekoho zbil, pokeckať s niekým, kto ho neodsúdi, a kto mu môže pomôcť. Možno po “chate” s niektorým z našich dobrovoľníkov, začne myslieť inak. Možno vyhľadá aj osobný kontakt, alebo možno tých pár minút strávených na nete akurát nezoberie drogu.
Že problém spoločnosti sa nevyrieši našou aktivitou?
Že nezmiznú drogy, nenávisť a odcudzenie z našich ulíc? Čo keď však v tejto chvíli niekto, kto zvažuje čo ďalej, si vygoogli náš projekt a miesto ďalšieho „skvelého“ riešenia, nájde skutočnú pomoc?
Veď kto zachránil jeden život, zachránil celý svet…
Viac – www.ipcko.sk
Filozofia INŠTITÚTU PRIJATIA
Jedna z najkrajších právd života je, že sme stvorení na obraz Boží, ktorý JE LÁSKA. Keď Boh hovorí: SOM LÁSKA – nie je to vyjadrenie vlastnosti, je to vyjadrenie Jeho najhlbšej identity, Jeho podstaty bytia… Je to LÁSKA plná vášne, ktorá mení bytie v akciu… A táto vášeň je tiež ohňom, ktorý nás núti vyjadriť, čím skutočne sme…
Jednou z najhlbších právd je, že život nie je procesom objavovania, ale procesom tvorenia. Sami seba neobjavujeme, sami seba tvoríme. Je preto potrebné prebrať zodpovednosť za všetko, čo sa v našom živote deje a nadobudnúť tak moc zmeniť to. Je totiž oveľa ľahšie zmeniť to, čo robíme my, ako to, „čo nám robí niekto iný“…
Nežijeme každý deň preto, aby sme objavovali, čo nám život prinesie, ale preto, aby sme svoj život tvorili… Myšlienky, slová a činy vychádzajúce z LÁSKY vytvoria život, ktorý bude viac ako len prežiť, viac ako len zvíťaziť, viac ako len dosiahnuť úspech… Spoznáme nádheru toho, čím skutočne sme… Preto každý okamih svojho života odpovedajme na otázku: Čo by teraz urobila LÁSKA?
Sme LÁSKA, dobro a milosrdenstvo a súcit a porozumenie. Sme pokoj a radosť a svetlo. Sme prijatie, odpustenie a trpezlivosť, sila a odvaha, sme pomoc v čase nedostatku, útecha v čase smútku, liek v čase zranenia, múdrosť a pravda v čase zmätku… To všetko sme…
Vytvárajme seba samých a buďme tým, čím SME…
Láska je všetko. Čím viac lásky máš, tým viac rozdávaj. Naplní tvoje srdce aj srdce druhého. Prijať každého človeka takého aký je je veľmi ťažké.