“Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza ničia a kde sa zlodeji dobýjajú a kradnú. V nebi si zhromažďujte poklady; tam ich neničí ani moľ ani hrdza a tam sa zlodeji nedobýjajú a nekradnú. Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.”
Život pozemský je naša realita tu a teraz, ale pred sebou máme blaženú budúcnosť, realitu nebeskú.
Múdro využívajme dni a zhromažďujme si poklady v nebi.
Keď svätý Ján Zlatoústy uvažoval o boháčovi, ktorý sa pokladal za šťastného na tomto svete, pretože bol bohatý, ale potom bol uvrhnutý do pekla a o Lazárovi, ktorého pokladali za úbožiaka, pretože bol chudobný, ale nakoniec šťastný v nebi, zvolal: “Nešťastné šťastie, ktoré zavlieklo boháča do večného nešťastia! Ó, šťastné nešťastie, ktoré uviedlo úbožiaka do večného šťastia!”
Zachej bol nešťastne šťastný, ale keď stál zoči voči Ježišovi, tak jeho srdce s nahromadenými peniazmi krachlo a začalo sa postupne uzdravovať. Rozdával a dával. V láske k Ježišovi bol z neho nový človek. Daruj Pane, uzdravenie ľuďom, ktorí lipnú na svojich peniazoch. Nech ich prestanú milovať a otvoria sa Tvojej láske. Prosíme ťa, vyslyš nás.
“Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás. Ostaňte v mojej láske! “ (Jn 15, 9) Kto to povedal? Pán Ježiš. Keď niekto tvrdí, že žije v Božej láske, ale vidíte ho, že pred chudobným človekom má srdce zatvorené, tak vedzte, že to jeho tvrdenie nie je pravdivé. “Ak má niekto pozemský majetok a vidí brata v núdzi a srdce si pred ním zatvorí, ako v ňom môže ostávať Božia láska? “ (1Jn 3, 17)
Niektorí ľudia povedia, že zbohatli na základe svojich schopností (múdrosť) a zručností. Museli drieť, aby mali to, čo majú. Ale aj tak nesmú lipnúť na svojom majetku a na svojich peniazoch. Lebo Boh hovorí: “Veď kto ti dáva vyniknúť?! Čo máš, čo si nedostal? A keď si dostal, čo sa chvasceš, akoby si nebol dostal? Už ste sa nasýtili, už ste zbohatli.” (1 Kor 4, 7 – 8) Aj úspešný človek vo svete musí za svoj úspech ďakovať predovšetkým Bohu a naďalej ostávať v Jeho láske. Ostávame v Ježišovej láske vtedy, keď zachovávame Jeho prikázania. Núdzny, chudobný človek má tiež ostávať v Božej láske a nie sa prejavovať ako agresívny a drzý človek. Všetkých okolo seba obviňovať a zatrpknuto posedávať na ulici. Tým, že s pokorou znáša údel chudobného a má v srdci lásku, otvára sa mu brána do neba. Viď podobenstvo “Boháč a Lazár.”
Ak máme len drobné veci a sme chudobní, budeme mať čas na svoju dušu.
Pridaj komentár