Neprajníkom nezabránime, aby o nás zle hovorili.Je smutné, keď aj medzi nami veriacimi katolíkmi existujú nejaké nepriateľstvá. Dávame to tým druhým aj riadne pocítiť. Biskup to dá pocítiť kňazovi, kňaz inému kňazovi, farár kaplánovi a pod. Prečo je tomu tak? Sme pokrstení katolíci. To je síce pravda, ale kresťanstvo sa dotýka len úrovne našej pokožky. Kresťanstvo zostáva len na našom povrchu. Nič viac. A tak nedokážeme zniesť niektorých ľudí, vybuchneme, hádame sa s nimi a niekedy aj vulgárne nadávame. Alebo sa niečo zlé udeje, dokážeme hneď stratiť pevnú pôdu pod nohami a zubami nechtami sa akože bránime. Akoby sme ani neboli Kristovi a Kristus náš. Čítame evanjelium denno denne, ale nežijeme podľa neho. Máme odpustiť bratovi, pričom vieme, ako to Pán Ježiš zdôrazňoval, no aj tak neodpustíme a vynášame nad ním rozsudok. Napr. preč z kňazstva, zbavím ťa pastorácie, si nepotrebný. Môžeme očakávať pomoc a požehnanie od Pána, keď sa takto staviame k bratom, ktorí sa prehrešili proti nám. Urobiť chybu a zlú vec môže predsa každý. Rozsudok vyrieknutý z úst predstaveného a bez lásky je hrozná vec. Je to smutné a o to viac, že je to realita. Žiaľ. A človek s tým nič neurobí.
Rozhojni, Pane, v nás svoju lásku. Prijímajme Božiu milosť s tým, aby v nás vzrastala láska. Išli do hlbín v láske a v milosrdenstve. Zabudli tak na seba, na krivdy voči nám, na rečičky o nás a dávali sa plne k dispozícii Božej vôly. Aby sme vydávali ako kresťania svedectvo v našich farnostiach, v láske sú si podobní. Daruj nám, Pane, lásku, ktorá dokáže prekonať všetko zlo a bude vždy silnejšia ako bolesť. Nech naše srdcia sú slobodné v láske, užitočné svetu a jednoduché vo viere, nech nekomplikujeme veci, ale žijeme lásku z hora. Lebo je povedané: myslite na to, čo je hore a nie na to, čo je na zemi. Nemyslime na misu šošovice /Ezau/, lebo nám unikne požehnanie od Pána. Niektorí ľudia majú až tak radi peniaze, že kvôli ním nedokážu odpustiť blížnemu. Kiežby o všetky prachy prišli a boli radšej chudobní.
Príď, Duchu Svätý, a naplň nás láskou. Nech žijeme život tak jednoducho a pekne, bez zlosti, nadávok a hnevu, so srdcom upriameným na blížneho plným lásky, lebo tým dávame najavo lásku k Bohu. Ak milujeme človeka, ktorého vidíme, tak milujeme aj Boha, ktorého nevidíme. Ak nemilujeme človeka, ktorého vidíme, ako môžeme milovať Boha, ktorého nevidíme. Samozrejme, že človeku, ktorý nám robí permanentne zle, ťažko je mu preukázať lásku. Odovzdajme toho človeka s dobrou vôľou Pánovi, nech to čím skôr vyrieši. Pretože len Pán to vie najlepšie vyriešiť. Prosme o to, Pána, a zatiaľ sa pokúsme to vydržať. Pán je s nami a žehná nám. Nech odíde z nás, od nás to, čo je povrchné, sebectvo, neláska, sebaláska, namyslenosť, pýcha, arogancia, chválenkárstvo, povyšovanie sa, urážlivosť, pomstychtivosť…, vyslyš nás a tak, ako je to napísané a je to Tvojím živým slovom, Pane, daj nám lásku, ktorá všetko znesie, všetko verí, všetko dúfa a všetko vydrží. Skrze Krista, nášho Pána. Amen. S úctou a s láskou, s vďakou za modlitby, Jaroslav, brat.
Pridaj komentár