Máme pred sebou syna a milujúceho otca. Otec veľmi miluje svoje dieťa. Dáva synovi všetko čo potrebuje. Keď syn dospel, tak opustil rodičovský dom. Odišiel od svojho otca. Už nie je s ním. Otec však stále očakáva jeho návrat. Syn sa nevracia a od jeho odchodu prešlo už niekoľko rokov. Až napokon sa otec rozhodol, že dá do novín oznam. Bol to veľmi krásny oznam. Meno syna bolo Tomáš.
“Syn môj Tomáš, to som ja, tvoj otec. Čakám na teba. Prosím ťa vráť sa domov. Dám ti všetku svoju lásku. Veľmi mi chýbaš. Prosím ťa vráť sa domov. O dva dni, pozajtra, ťa budem dopoludnia o 10.00 hod. čakať pred kostolom. Pred ním je veľký strom a ja budem stáť pod ním. K tomuto oznamu bola priložená fotografia kostola. S láskou, tvoj otec. Príď, prosím.”
Takýto oznam dal do novín. O dva dni, krátko pred desiatou, otec prichádza ku kostolu, aby videl, či niekto stojí pod stromom. Zarazila ho skutočnosť, ktorú videl, lebo pod stromom stál veľký zástup ľudí. Sami muži. Keď prišiel bližšie, zistil aká je pravda. Pod stromom stálo viac ako 300 Tomášov z celého blízkeho, aj vzdialeného okolia. Niektorí z nich volali do redakcie novín, aby zistili o ktorý kostol sa jedná a mali tak istotu. Keďže sa otec nepodpísal menom, každý Tomáš, ktorý si ten oznam prečítal si myslel, že sa to týka práve jeho. Medzi nimi bol aj jeho syn Tomáš. Objali sa a obidvaja plakali.
Tento príbeh mi veľmi pripomína realitu tohto sveta. Koľko detí dnes žije ďaleko od svojho otca. Koľké deti dnes čakajú na otcovo pozvanie k sebe domov. Otec im chýba. Chýba im dobrý, mužský vzor. Deti potrebujú milujúcich otcov.
Mnohí otcovia sú však zaneprázdnení rôznymi činnosťami, prácou, fuškami a cez “voľno” často navštevujú krčmu a keď prídu domov, razí z nich alkohol ako zo suda. Iní, keď prídu domov, venujú sa svojim koníčkom, zvieratám alebo sa posadia k televízoru, internetu a nechcú byť nikým rušení. Chcú mať určité pohodlie. O deti sa má starať žena, hovoria si. Alebo ich jednoducho pošlú na ulicu, aby sa tam nejak hrali. Títo “čudáci” nepochopili zmysel otcovstva a jeho podstatu. Možno, že v rodine v ktorej vyrastali to tiež ináč nebolo a nemali vo svojom otcovi dobrý vzor.
Niekedy v škole pri vyučovaní náboženskej výchovy neviem čo mám v danej chvíli robiť. Prídu za mnou deti ku katedre a hovoria mi: Ty buď mojim, našim ockom. Rodičov tých detí vôbec nepoznám a ich deti chcú, aby som ich objímal alebo, aby mi sedeli na kolenách. Bránim sa tomu. V dnešnej dobe vás môžu obviniť aj z toho, čo nie je pravda. A keď skončí hodina niekedy ma deti nechcú z triedy pustiť von. Potom nad tým všetkým uvažujem. Prečo je to tak. Moja odpoveď: Deti potrebujú lásku. Pre dieťa je otcovo objatie najkrajším okamihom dňa. Ak má dieťa milujúceho ocka, tak sa teší na jeho príchod domov. Chce sa s ním rozprávať. Spolu večerať a byť stále pri ňom. Toto poznám z mojich detských rokov. Takto to u nás bolo.
Ďakujem otcom, ktorí majú na svoje deti čas a vedia sa s nimi zahrať a porozprávať o čomkoľvek, čo ich zaujíma. A modlím sa aj za deti, aby milovali svojich rodičov a boli im poslušné. Pán Ježiš je nám vo všetkom vzorom. Miloval a poslúchal svojho nebeského Otca, ale tiež miloval a poslúchal aj svojich pozemských rodičov, Máriu a Jozefa.
Môj otec ma ľúbi. To s istotou môžem povedať o mojom nebeskom Otcovi, ale aj o tom pozemskom. Ďakujem Vám za lásku ku mne a milujem Vás. Aj keď môj pozemský otec je ďaleko odo mňa, môj nebeský Otec je stále so mnou.
Naši rodičia dostali lásku od Boha a delia sa o ňu so svojimi deťmi. A tak zdrojom lásky nie sú rodičia, ale nebeský Otec. A je dobré uvažovať nad týmto zdrojom lásky. A jeho láska je jedinečná, lebo on nás miluje viac ako naši rodičia. Amen.
Pridaj komentár