Vo Svätom Písme čítame: Je ustanovené, že ľudia raz zomrú a potom bude súd.
Teda hneď po smrti človeka sa koná súd. Rodíme sa, aby sme zomierali; zomierame, aby sme sa postavili pred súd, ktorý rozhodne o našom večnom šťastí alebo nešťastí. Posledný súd, ktorého sa zúčastníme všetci, bude iba vyhlásením rozsudku, ktorý bude vynesený v hodinu smrti. Moji drahí, Boh spočítal naše roky a určil, ktorý rok má byť posledným rokom v mojom, tvojom živote. V tomto poslednom roku On pozná posledný mesiac, a v poslednom mesiaci posledný deň, a v poslednom dni poslednú hodinu, v ktorej vlastne prestaneme žiť tu na zemi.
Keď z týchto pár viet mám pre svoj život urobiť radikálne rozhodnutie, tak tu je: Chcem žiť na zemi tak a všetko tomu podriadim, aby som po smrti žil večne v Ježišovom kráľovstve. Toto je priorita môjho života. A kto mi vlastne pomôže naplniť tento môj životný cieľ – je to katolícka Cirkev, ktorá je stĺpom a oporou pravdy. Budem jej poslušný a splním všetko čo Cirkev učí. Lebo Cirkev neučí nič iné, len to, čo učil Ježiš. Ona je stĺpom a oporou pravdy. Ju Ježiš ustanovil na zemi a poveril ju správnymi úlohami a službou, aby pomáhala ľuďom viesť duchovný život, ktorý z Božej milosti vyvrcholí doma – v nebi. Tam už nebude žiadne utrpenie a žiadna bolesť. Ale trvalé šťastie a trvalá radosť. Verím vo vzkriesenie tela a v život večný. Amen.
Viesť duchovný život! Čo to znamená? Jednoduchá odpoveď: „Nespĺňať žiadosti tela.“ Inak povedané: „Krotiť si svoje telo a žiť duchovne.“ Žiadosti tela, telesné skutky sú tieto: smilstvo, nečistota, chlipnosť, modloslužba, čary, nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly, závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné. Apoštol Pavol hovorí, že tí, čo robia takéto veci, nedosiahnu Božie kráľovstvo. A to je veľmi vážna vec. Nikto z nás to nesmie podceniť. Ani ja a ani vy, nechceme umrieť poškvrnený niektorým z týchto hriechov. To “nechceme” je vlastne prosba k nášmu Bohu o pomoc. Lebo sa vlastne poznáme a vieme, akí sme telesne krehkí a slabí. Ježiš to vie, a preto nám neustále ponúka svoju pomoc. Posiela nás k našim biskupom a kňazom a oni nám mocou jeho krvi udelia rozhrešenie od hriechov a uistia nás slovami, že Pán Ježiš nám odpustil hriechy a máme ísť v pokoji domov.
Ak doteraz nesieme skutky tela a nevyznávali sme sa z nich. Tak to urobme čím skôr. Treba sa k nim priznať a treba povedať aj počet, keď si už presne nepamätám koľko krát to bolo, tak poviem, že viac krát. Ježiš tieto hriechy z nás v spovednici zmyje, len musíme tam prísť a úprimne sa k nim priznať. Raz som dostal otázku, že či je sebaukájanie, masturbácia hriechom. Áno, je to hriech proti čistote tela. Aj z týchto hriechov sa treba vyznávať. Lebo, ak to človek zamlčoval, nevyznával sa z týchto hriechov, spoveď bola neúplná – neplatná. Za päť minút hanby – ak sa úprimne obviníme pred ľútostivým kňazom a vyznáme sa z hriechov (povieme aj počet) – uchránime sa večného nešťastia a večnej hanby.
Svätý Tomáš Akvinský sa raz vyjadril v takom význame, že už ťažko sa mu chápe človek, ktorý žije v ťažkom hriechu a večer ide kľudne bez problémov spať. A zaspáva vlastne v ťažkom hriechu. Tomáš, hovorí, že sa mu to už ťažko chápe, v takom stave zaspávať. Nesúdi však ľudí, ale ťažko to chápe, lebo zakúsil Ježišovu lásku. A plne si vlastne uvedomuje, čo všetko ho stálo, že má možnosť dostať sa raz do neba. Koľko bolesti a krvi musel Ježiš preliať, aby sa tak raz stalo. A teraz on má v pohode žiť v hriechu, spovedať sa len občas a spoliehať sa na Božie milosrdenstvo. Vonkoncom nie. Áno, Božie milosrdenstvo je veľké, ono sa nikdy neunaví. Ale aj od nás Pán chce, aby sme účinne spolupracovali s jeho milosťou a to každý deň. Nie všetci sme už svätí a možno v pohode zaspávame s ťažkým hriechom na duši, ale všetci sme povolaní k svätosti života. Buďte svätí, lebo ja, Pán, váš Boh, som svätý!
Túžim, túžiš po svätosti života? Áno, tak je to dobré.
Nasledovať Ježiša Krista a žiť svoj život podľa Svätého Písma však vôbec nie je jednoduché. Vyžaduje si to vlastne celého človeka. Mnoho odriekania a sebazáporu. To čo iní považujú za normálne, tak pre nás to normálne nemôže byť. Napr. opíjať sa alkoholom, užívanie drog, smilstvo, manželská nevera, obohacovanie sa na úkor iných, využívanie iných na dosiahnutie svojich egoistických cieľov, striedanie partnerov a pod. My tu na zemi máme Ježiša Krista a on nám pomôže vytrvať v dobrom až do konca. Inak povedané, že budeme viesť život založený na hodnotách evanjelia. Len toto je ten šťastný a normálny život. Ak dospejeme k takémuto poznaniu, tak ten ostatný život bude pre nás abnormálnym životom.
Modlime sa, aby sme všetci dospeli k jednote viery a poznania Božieho Syna, k zrelosti muža, k miere plného Kristovho veku, aby sme už neboli malými deťmi, ktorými sem-tam hádže a zmieta hocijaký vietor klamlivého ľudského učenia, ktorý podvodne strháva do bludu. Ale žime podľa pravdy v láske všestranne vrastajme do toho, ktorý je hlavou, do Krista. Z neho celé telo, pevne zviazané a pospájané všetkými oživujúcimi spojivami, podľa činnosti primeranej každej časti, rastie a buduje sa v láske.
Pred Veľkonočnými sviatkami si urobme krásnu spoveď. A potom uvidíme tie nádherné milosti, ktoré budú na nás dopadať. Vykonajme si dobré spytovanie svedomia podľa Desatora, 5 cirkevných prikázaní a podľa návodu, ako to máme v modlitebnej knižke.
Pokiaľ žijeme, žime pre Krista. O čokoľvek ho poprosíme, On nám to dá. Dá mi prežiť krásny kňazský život. Iným krásne manželstvo a dá im krásne deti. S pohľadom upretým na Krista, prežijeme krásny život na zemi. Tým však nechcem povedať, že bez utrpenia, lebo to sa nedá. Všetko však pochopíme vtedy, keď budeme zomierať s Kristom. Čaká nás žiarivá budúcnosť a neporovnateľne to bude krajšie ako tu na zemi. A myslím si, že nemuseli by sme byť ani súdení, keď už nikoho nebudeme súdiť na zemi. “Nesúďte a nebudete súdení,” tak to povedal Ježiš. Ťažko to je, však.
Pane, zmiluj sa nad nami a zachráň nás. Mária, matka Božia, prihováraj sa za nás, za svoje deti u svojho Syna. Ďakujeme, mama. Amen.
Pridaj komentár