Koľko krát by mladý zaľúbený chalan vedel svojmu dievčaťu v priebehu jedného dňa povedať slová ľúbim ťa, spýtal sa ma Pán Ježiš. Dlho som nepremýšľal. Aj tisíc krát, bola moja odpoveď. Poznám to. Veľa krát v živote som bol zaľúbený. Zaľúbiť sa a zvlášť v období dospievania je veľmi krásne a patrí to do prirodzenosti človeka.
A koľko krát to povieš dnes mne?
Táto otázka ma prekvapila. Hoci som na ňu odpovedal hneď, že aj tisíckrát, ale doteraz nad tým všetkým uvažujem. Je celé moje srdce nasmerované na Krista? Ľahko je povedať Bohu aj človeku ľúbim ťa, ale čo je za tým… Vážnosť alebo vlažnosť. Srdce alebo len rozum. Istota alebo pretvárka. Úprimnosť alebo vypočítavosť. Skutočnosť alebo formalizmus.
Koľkí zaľúbení mladí ľudia si na začiatku svojich vzťahov hovorili ľúbim ťa a boli happy. A po niekoľkých týždňoch, mesiacoch si už nevedeli prísť na svoje krstné mená. Akože láska nejak rýchlo vypršala z ich života. Dôvod. Dnešný moderný svet vo vyspelej Európe akoby zanevrel na trvalé a krásne vzťahy medzi ľuďmi. Považuje to za zastaralé spôsoby života a čuduj sa svet, ľuďom sa to nejak začalo páčiť. Je to tak. Čo si vy o tom myslíte? Ja o tom hovorím, akoby sa do našich vzťahov dostala kultúra supermarketov. Vybrať z toľkých ponúk, použiť na nejaký čas, potom odhodiť a znovu vybrať. Rozvodovosť je vysoká a ľudia sa nejak nehrnú do manželstva, hoci už spolu žijú v jednej domácnosti ako “manželia.” A tým, že sa vlastne toto deje, tí ktorých sa to týka odchádzajú aj od Kristovej lásky. Ježiš im a vlastne všetkým nám hovorí vráťte sa a on to myslí vždy úprimne. Aj kňaz sa môže zamotať do už spomínanej kultúry tohto sveta.
V tejto chvíli si spomínam na dievča v nemocnici, ktoré sa chystalo na svoj prvý pôrod. Bola smutná z rozhodnutia svojho priateľa. Ako mu pred niekoľkými mesiacmi oznámila, že čaká s ním dieťatko, on začal uvažovať úplne na ruby. Daj si ho zobrať. Nepokazme si život. Veď sme ešte mladí a pod. Priznala sa, že ju to zarazilo, ale ona nedala na jeho rady. Výsledok. Opustil ich. Samozrejme, že bola veľmi sklamaná, ale život ide ďalej. Každý vzťah na začiatku vyzerá pekne. Len ako sa dozvedieť, že to ten dotyčný alebo dotyčná s nami myslí úprimne a vážne na celý život.
Niečo podobné som zažil aj v kňazskom seminári. Na vychádzke som stretol chalana z 5. ročníka, ktorý mal byť o niekoľko dní vysvätený za diakona. Bol veľmi smutný, lebo jeho plánovaná vysviacka bola predstavenými zamietnutá. Šomral na nich a poukazoval na ich chyby a nedostatky. Povedal som mu len toľko, aby bol trpezlivý a keď Pán bude chcieť, aby si bol vysvätený, tak budeš. No nakoniec ho predsa len vysvätili za diakona a o rok za kňaza. Čo sa však stalo neskôr s jeho životom. Ešte ani dva roky nebol kňazom – zrejme sa zaľúbil, zanechal kňazstvo a oženil sa. V tom okamihu ako som sa to dozvedel, moje myšlienky ma viedli k tomu stretnutie s ním vonku, ako šomral na predstavených, že nesúhlasia s jeho vysviackou za diakona.
Dobre robíme, ak žijeme s Kristom. Pretože len On môže človeku zabezpečiť trvalé šťastie. Nikto iný nemá v sebe toľko lásky ako On. Po toľkých sklamaniach nezanevrel na nás a volá nás, aby sme sa vrátili k nemu. Ľúbiť Krista znamená milovať život. Váš život sa stane svätým a budete prežívať trvalú radosť zo života.
Komu dnes poviete, že ho ľúbite. Alebo od koho by ste to vy dnes radi počuli.
Pane Ježišu, prosím vyznávaj mi svoju lásku. Ako jeleň dychtí za vodou z prameňa, tak moja duša Bože túži za tebou. Pomôž mi na zemi žiť život v láske a túto lásku rozdávať okolo seba. Chcem kráčať životom podľa tvojej náuky a tým naplniť tvoj plán spásy so mnou. Skrze prijaté kňazské svätenie mám svojim životom pomáhať iným nájsť zmysel života. Prosím za mladých ľudí, aby sa aj oni zamilovali do teba a túžili po trvalom šťastí, ktoré im môžeš zabezpečiť iba Ty. Mnohí z nich túžia po manželstve a hľadajú si toho pravého a pravú. Daj im poznať muža alebo ženu, s ktorými Ty chceš, aby žili spolu v manželskom živote. Nakloň ich srdcia k sebe. Nepriateľ našej spásy chce všetko prekaziť a pomiešať. Nedovoľ mu to Pane a zažeň ho od mladých ľudí preč. V mnohých manželstvách vychladla láska. To sa stáva najčastejšie vtedy, keď odídu od teba a prestanú sa s tebou radiť ako ďalej. Napr. vedia, že ty máš rád deti a chceš aby sa deti rodili. Oni však o tom s tebou nechcú hovoriť. Svet im dáva ponuky, ktoré sa im zdajú výhodné a keď sa potom s tebou rozprávajú, vyhovárajú sa jeden na druhého. Bránia počatiu, ale nie prirodzenými prostriedkami. Ty si nepožehnal ich sviatostné manželstvo pre tieto veci, ale oni na to zabudli. No napriek tomu túžia po tvojej láske a chcú túto lásku mať vo svojej rodine. Ak však nezanechajú hriech a nebudú praktizovať prirodzené metódy plánovaného rodičovstva a po vzájomnej dohode aj zdržanlivosť po čase ich manželstvo bude prechádzať rôznymi krízami a aj ich deti budú tým poznačené. Nalepia sa na nich zlé veci svojich rodičov. To isté platí aj v živote kňaza. Ak si nebude chrániť telesnú čistotu, prídu aj mnohé krízy do je duchovného života. A môže sa dokonca stať, že zanechá kňazstvo.
S tvojou milosťou býva človek šťastný celý život a celú večnosť. Akonáhle dobrovoľne a vedome hriechom začne strácať tvoju milosť, bude šťastný len chvíľu. Tou chvíľou rozumej aj niekoľko rokov. Niekedy skôr alebo neskôr bude čeliť všelijakým problémom, ťažkostiam, krízam a keďže jeho a ich manželský život nestál na pevných základoch – nezvládnu ich, manželstvo sa rozpadne a deti tým najviac trpia.
Odpovedzme Kristovi, že ho ľúbime a patrične to skutkami aj potvrdzujme. Ja mám už po štyridsiatke a zažil som mnohé sklamania a ťažkosti. Ako som hovoril v úvode, veľa krát som bol zaľúbený. Mojím plánom bolo oženiť sa, ale Boh mi ukázal, že to nie je jeho plán so mnou. Nespoznal som to zo dňa na deň. Jeho milosť vo mne spôsobila zmenu zmýšľania a ja som mnohé veci prestal robiť. Čo sa vlastne stalo. Dovolil som Ježišovi, aby z hlavy zišiel do môjho srdca. Dovtedy som nasledoval Krista len rozumom a nerobilo mi problémy hrešiť a zapájať sa do všetkých možných činností, ktoré neboli v súlade s “kostolným poriadkom.” Mama mi hovorila choď na spoveď a ja som rozumom súhlasil. Vyznával som sa z hriechov, ale bez lásky, povrchne. Rozum mi hovoril choď do kostola a poslúchol som. Nudil som sa tam a vyrušoval som. Ako náhle Ježiš zišiel o 30 cm nižšie, do srdca tak to je neopísateľná radosť v ktorej žijem do teraz. Cirkev nás učí, že ak budeme žiť správne budú za to dôsledky, no ak budeme žiť ináč aj za to budú iné dôsledky. Keď človek žije v milosti, je preňho ľahšie poznať Boží plán a Božiu vôľu. Dovoľte Bohu, aby zišiel do vášho srdca a povedzme mu tam, že ho ľúbite. Amen.
Pridaj komentár