Gn 49, 1-2. 8-10
Mt 1, 1-17
Evanjelium nám podáva rodokmeň Ježiša, samozrejme, ide len o rodokmeň podľa tela. Ako Boh je Ježiš večný, je spolupodstatný s Otcom. Ježišov rodokmeň je zostavený nielen preto, e ľudia z Východu majú záľubu v genealógiách- v tomto prípade ide o potvrdenie splnenia prísľubov.
Ježišov rodokmeň je aj dejinami Izraela. O tom sa môže presvedčiť každý, kto pozná tieto dejiny, lebo prísľub Spasiteľa bol daný hneď po páde a bol určený všetkým ľuďom.
Keď sa ľudstvo rozrástlo, Boh si utvára vyvolený národ, národ počatý z Abraháma, národ, na ktorý sa viažu prísľuby. A vyvolený národ, ktorý je nositeľom prísľubu Spasiteľa, si to aj uvedomuje. Boh znova a znova potvrdzuje svoje prísľubu. Potvrdením toho je aj požehnanie, ktoré dostal Júda- jeho pokolenie má vládnuť nad Izraelom, “kým nepríde (Ten), ktorému prislúcha”.
Izrael je národom prísľubu, všetko prežíva v tomto zmysle. jeho život pulzuje očakávaním Spasiteľa, s ním sú spojené všetky nádeje Izraela. Preto bedlivo chráni tabuľky s rodokmeňmi. Aj to malo byť poznávacím znakom.
Matúš, keď pripomína rodokmeň Ježiša Krista, chce dokázať, že prísľub sa už splnil, že už niet na čo čakať a váhať…
Kristus je prisľúbeným Spasiteľom sveta, treba prijať jeho slová a jeho znamenia.
Dominik Wider
Pridaj komentár