Ježiš na zemi stále učí a káže – piatok po 2. adventnej nedeli

Pán Ježiš povedal zástupom: Komuže prirovnám toto pokolenie?

Podobá sa deťom, čo vysedávajú na námestí a pokrikujú na svojich druhov: „Pískali sme vám, a netancovali ste; nariekali sme, a neplakali ste.“

Prišiel Ján, nejedol a nepil, a hovoria: „Je posadnutý zlým duchom.“  Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoria: „Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov!“ No múdrosť ospravedlňujú jej skutky.“

Pán Ježiš chodil po zemi a verejne učil a kázal. Namiesto prijatia si musel vypočuť slová typu: “Choď preč, nepotrebujeme ťa. Ak by si bol taký, za koho sa robíš nesedel by si za stolom s ľuďmi zo zlou povesťou. A vôbec, už sme tu jedného fanatika mali. Jeho životný štýl bol veľmi čudný, hraničil s posadnutosťou. Veľa si dovoľoval a tak rýchlo aj skončil. Choď preč.

Nepočúvalo sa to dobre, ale napriek tomu Pán Ježiš nezdupkal. Zostal pri tomto ľude až do konca. Prišiel ako Dobrý pastier hľadať to, čo sa stratilo. A strateného bolo toho naozaj veľa. Veľmi dobre vedel, že do čoho ide. Poznal srdcia ľudí, bol pripravený aj na neprijatie.

Na odmietnutie ľudu odpovedal Láskou. Dobrom premáhal zlo. Miloval aj tých, ktorí mu zle robili a ohovárali ho. Odpustil nie tri krát, ale sedemdesiatsedem krát. Hladným dal jesť aj keď vedel, že to zoberú ako samozrejmosť. Jeho učenie nebrali vážne, no neodradilo ho to a kázal a učil aj tak. Nevyhrážal sa, ale prosil Otca, aby ho pochopili a uverili v neho. Zveleboval Otca za maličkých, lebo im bolo dané poznať tajomstvá Božieho kráľovstvá. Slúžil, aby dal príklad. Neurobil znamenie len tak, keď ľudia chceli, ale hľadal si k nim cestu iným spôsobom.

Odkiaľ to všetko viem? Z Jeho učenia. Čo učil druhých aj sám robil.

Snažil sa získať z toho pokolenia mnohých pre nebeské kráľovstvo. Presviedčal a miloval. Vyhrážali sa mu smrťou. A jeho odpoveď: urobil som veľa dobrých skutkov, pre ktorý ma chcete zabiť. Obvinili ho, že sa vydáva za Božieho Syna. V pokore všetko znášal. Láska všetko vydrží.  Sám si niesol kríž. Nič ho nemohlo odradiť od lásky k ľuďom. Miloval nás do krajnosti. Obetoval sa. Dal všetku svoju krv za nás. Tri dni “nedýchal.” No potom sa živý ako prvej ukázal veriacej žene, ktorá mala predtým zlú povesť. Aj apoštoli ho videli živého a rozjasnila sa im  tvár. Chceli pokračovať v jeho diele, no niečo im chýbalo.  Po viacdňových spoločných modlitbách s Máriou a  zo ženami, vytvorili tak prvú dôležitú modlitbovú skupinu, ktorá je vzorom pre všetky ostatné modlitbové skupiny až po dnes, dostali prisľúbený dar z neba Ducha Svätého, ktorý na nich zostúpil v podobe ohnivých jazykov.

Z večeradla odišli ako nový ľudia. Vyzbrojený Ježišovým slovom a silou z hora. Prenasledovali mňa, budú aj vás. Nepochopili ma, nepochopia aj vás. Nič im už neprekážalo, boli odhodlaní aj umrieť za Krista. Prekvapili ich slová Majstra: Kto vás počúva mňa počúva, a kto vami pohŕda mnou pohŕda. Uvedomovali si, že sú slabí a hriešni. Čo povedal Pán, to platí a tak to bude až do skončenia sveta.

Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi, tým, čo uverili v jeho meno.

Aj súčasná generácia odmieta Krista. Pohŕdajú nim. No Ježiš nás nikdy neopustil. Aj napriek odmietavého postoja mnohých stále na zemi učí a káže. Neustále nám pripomína to, čo povedal vtedajšej generácii: Proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu. Pokiaľ bude existovať táto zem, Ježiš tu vždy bude mať svojich ľudí pre všetkých.  On nikdy nič nepovažoval za stratené. Ešte aj v okamihu našej smrti bude zastávať každého z nás. Ukáže nám svoje rany, aby sme uverili aj v hodine smrti. Len veľmi zatvrdnutý človek to všetko odmietne. Pán Ježiš nechce smrť hriešnika, ale aby sa obrátil a žil.

Spoločenstvo svätých – je to spoločenstvo vytvorené z ľudí každej generácie. Spása je dar. Nikto z teraz žijúcich ľudí na zemi nemôže povedať, že už je spasený. My môžeme byť spasení. Pán Ježiš chodí po našich uliciach, učí a káže, sedávame s ním za jedným stolom, ale len pokorní a čistí ľudia uvidia jeho tvár. Pyšným na ich pozitívne argumenty odpovie nepoznám vás…  S bázňou a chvením pracujme na svojej spáse. Ohlasujme Božie slovo svojím životom. Dbajme o to aby sa kázalo otvorene, priamo, nie všeobecne. Hlavne nech to robia tí, ktorých poslal Pán. Viera je z kázania a kázanie skrze Kristovo slovo. Aj táto generácia musí počuť Božie slovo. No nie tak kážme, hovorme, aby sme sa im páčili, ale Bohu. Naliehaj vhod i nevhod, karhaj, usvedčuj a povzbudzuj so všetkou trpezlivosťou a múdrosťou.  Nech nás nič neodradí od zvestovania Pravdy. Ich prvotní nezáujem, ešte neznamená, že nás neradi počúvajú. Kristus vedel, že treba len čas. Človek, ktorý sa otvorí Pravde a ju prijme, je to sľubný začiatok. Len  Pravda nás vyslobodí. Amen.

Aj ohlasy ľudí, ich reakcie chceme vedieť a počuť, je to prirodzené …  Niečo sa počúva ťažko a niečo veľmi dobre. Život je o tom všetkom. Nečakaj, že vždy budú ľudia o tebe len pekne vravieť. Nad tým všetkým je Božia múdrosť. Ona vyjaví úmysly sŕdc. Nepochopenia nemusia byť hneď tragédiou. Pravda vyjde na povrch a vtedy dostaneš aj primeranú pochvalu.

0.00 avg. rating (0% score) - 0 votes
Uverejnené v Články, Slovo na dnes

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Prekvapenie pre teba
Myšlienka dňa:
Cirkev buduje ten, kto vo vernosti svojmu krstu žije sväto, odmieta hriech, nesie s Kristom svoj kríž a svojím príkladom ukazuje bratom náročnú a radostnú skutočnosť evanjelia.
Ján Pavol II.