Len zrná, ktoré padnú do dobrej zeme prinesú úrodu: jedno stonásobnú, iné šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú.
Prečo však všetky zrná neprinášajú stonásobnú úrodu? Prečo je to tak? Musíme nad tým pouvažovať a rozjímať.
Napr. štyria ľudia prídu na trojdňovú duchovnú obnovu a všetci sú dotknutí láskou Ježiša Krista. A s Ježišom idú po troch dňoch domov. V srdciach majú samé dobré úmysly a pevné odhodlanie žiť svoj život s Kristom.
A keď sa Anka vráti domov, jej život je iný ako predtým. Jej prítomnosť doma prináša všetkým členom rodiny veľa útechy a pokoja. S radosťou v srdci si plní svoje stavovské povinnosti a je šťastná, radostná. A toto šťastie a táto radosť sa z nej doma prenáša aj na ostatných členov rodiny. Sú veriacimi a milujúcimi ľuďmi.
A tak potom príde domov Mária. Je doma veľmi dobrá, ale zároveň i vo farnosti. Pomáha rôznym spôsobom vo farnosti. Vidí a pomáha. Nečaká kedy ju iní ľudia oslovia. Vie obetovať svoj čas pre potreby farnosti. Čo vie urobiť, urobí to s radosťou a to nielen pre svoj dom a pre svoju rodinu.
A teraz Alžbeta. Je dobrá doma, ale okrem toho je dobrá vo vedení iných ľudí. Vie sa vžiť do ich problémov, s láskou ich počúva a jej rady majú svoju váhu. Je veľmi účinná pomocníčka aj so svojimi modlitbami za iných. So súhlasom kňaza vo farnosti vedie modlitbovú skupinu a pod.
A teraz páter Matej. Obetavo pracuje vo svojej farnosti a dostane sa to do uší otca biskupa. Ten si ho zavolá a dá mu zvláštne poverenie.
Poznávame, že všetci štyria po návrate domov z duchovnej obnovy prinášajú úrodu. Nie však všetci rovnakú, ale podľa svojich možností a schopností. Božia milosť v nich mocne pôsobí a Boží pokoj zaplavuje ich duše.
Využívajme čas a konajme dobro podľa svojich možností a schopností. Všetci sme povolaní robiť bežné veci, mimoriadnym spôsobom. Dovoľme Bohu, aby On mohol rásť v našom živote. Treba však odumrieť tomuto svetu. Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život nenávidí na tomto svete, zachráni si ho pre večný život.
Keď chceme pochopiť Ježišovo učenie potrebujeme jednoduchosť a pokoru. Ak nemáme jednoduchosť a pokoru, tak potom Ježišovi nikdy nedovolíme, aby sa dotkol nášho srdca. Zostaneme rovnaký, bez zmeny. Možno pocítime nejaké emócie. To je ale všetko. Budeme si myslieť, že sme zmenení, ale nebudeme zmenení.
Tam kde chýba pokora, tam potom chýba aj poslušnosť. Aj v našej krajine sa konajú rôzne semináre, duchovné obnovy, animátorské kurzy a mnohé ďalšie kresťanské kurzy a podujatia na Božiu oslavu, čo je chvályhodné a veľmi dobré, ale aj tam a predovšetkým potom si treba zachovať v srdciach a v skutkoch jednoduchosť a pokoru. Istý farník sa zúčastní na nejakom z týchto podujatí a keď sa vráti domov, tak vo farnosti chce všetko meniť, dávať ponaučenia, lebo si myslí, že vie všetko lepšie ako farár. Istý otec biskup z Afriky sa raz vyjadril, že do Ameriky už nikdy svojich kňazov na štúdiá nepošle. Prečo? Lebo jedného tam poslal a on tam získal mnoho diplomov a titulov a keď sa vrátil späť do Afriky prestal svojho biskupa poslúchať, lebo si myslel, že vie viac, ako jeho biskup.
Podmienkou prinášania úrody je naša poslušnosť Kristovi a jeho Cirkvi. A tam kde je poslušnosť je aj pokora. Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. Kto? Náš Ježiš.
Boh na zemi hľadá skrúšených a pokorných ľudí a im vyjavuje svoju vôľu. V týchto dušiach má mimoriadne zaľúbenie. Majú však veľa nepriateľov, ale sú pod mocnou Božou ochranou. Dovoľme Bohu, aby On mohol rásť v našom živote. Prosme a dostaneme. Amen.
Pridaj komentár