V jednej farnosti na Slovensku sa konali ľudové misie a na záverečnej svätej omši bol kostol úplne nabitý ľuďmi. Čo samozrejme miestneho pána farára veľmi potešilo. Vpredu pred oltárom sa tislo vedľa seba veľa detí. Prišli aj tie čo na svätú omšu pravidelne nechodia a aj také deti čo už v kostole dlho neboli. Na konci svätej omše misionár poďakoval všetkým prítomným, udelil požehnanie a rozpustil zástup ľudí slovami: “Iďte v mene Božom.” Po týchto slovách misionára malý chlapec svojou hlasnou a pohotovou odpoveďou: “ideme a čo by sme tu robili,” najprv zaskočil a potom rozosmial celý kostol a aj samotného misionára.
Viete čo to “Iďte v mene Božom” na konci svätej omše pre nás veriacich znamená: “Choďte, teraz sa začína vaše poslanie. Vnášajte do sveta (farnosti) Kristovu lásku. Žite ako kresťania v práci, v rodinách, v utrpení, v trpezlivosti a láske, teraz začína omša vášho života.” A my sme vďační Bohu za jeho lásku a dôveru, ktorú do nás vkladá a spoločne odpovedáme: “Bohu vďaka.”
Pouvažujme nad týmito slovami. Omša má pokračovať v našom živote. A aká je realita.
Pane, Ty máš slová večného života. Platí jeho slovo v mojom živote.
A čo naše poslanie? Ježiš sa nás po smrti bude na to pýtať. Čo mu odpovieme. Povolal som ťa k životu, aby som bol v tebe oslávený a aj v tvojej rodine. A ty si sa mi spreneveril. Zabudol si odkiaľ si prišiel a začal si šliapať po krstných sľuboch a spôsobil si si aj stratu viery.
Pokiaľ je ešte čas, napravme v čom sme chybili. Prichádzajme do kostola s radosťou a zo živou vierou. Za tým sú len samé výhody a potešenia srdca. Ak takú vieru nemáme, tak začnime od začiatku. Nehanbime sa, že sa musíme všetko učiť od začiatku. Niektorí hovoria, že sa už nevedia spovedať. Naučte sa to. Všetko sa dá.
Ešte krátky čas a nastane žatva. Pokračovanie omše (duchovný život) v tvojom osobnom živote spôsobí to, že tvoj pšeničný klások života nebude v deň súdu prázdny ale plný zŕn nového obilia. A to znamená: “Dozrel si pre nebo.” Ale plevy a prázdne klásky nikto nebude chcieť. Tam bude plač a škrípanie, či zatínanie zubami. Nechci to vidieť a ani počuť. Lebo to nie je pre nás.
Zamyslime sa nad tým. Aj keď v kostole nemôžeme byť stále, ale omša v nás môže pokračovať. To “Iďte v mene Božom” ma potešuje v tom význame, že ma Boh posiela vo svojom mene a zároveň ma disponuje k zodpovednosti za svoj život. Amen.
Pridaj komentár