Tomu sa jednoducho zabrániť nedá.
Nepočúvajme však čo nám hovoria iní ľudia a zvlášť vtedy, keď je to negatívne, lebo nám to môže zničiť život. Samozrejme, že existuje aj pozitívna kritika. Múdry človek ju prijíma a pokiaľ je to v jeho moci, kompetencii, urobí s tým niečo.
Sú však okolo nás ľudia, ktorí sú veľmi zlomyseľní a neprajní. Ich slová sú často veľmi jedovaté a bolia. Prosme o silu zhora, aby sme v pokoji a v pokore všetko zvládali. Zvlášť prosme, aby sme neurobili nejaké unáhlené rozhodnutia. Boh má s nami svoj plán. A posiela nám na pomoc aj svojich anjelov, aby nás chránili a pomáhali nám, zvlášť vtedy, keď je to veľmi žiaduce. Koľkokrát sme boli anjelmi uchránení a tak sa nám mnohé nežiaduce veci do uší vôbec nedostali. Dobre tak. Ťažko by sme to totiž znášali. Ale nielen od tohto sme boli uchránení. Zlý duch aj cez rôznych ľudí strojí proti nám úklady a chce nás ponížiť a potupiť. Kto však pod ochranou Božou prebýva, nemusí sa báť. Boh si chráni svojich.
Kráľ Dávid si tiež musel vypočuť neprajné a urážlivé reči, ale jeho postoj k človeku, ktorý ho ponižoval a urážal bol pokojný.
Keď kráľ došiel až k Bahurim; práve vychádzal odtiaľ muž z príbuzenstva Šaulovho domu, Gérov syn menom Semei. Kadiaľ išiel, tade preklínal a hádzal kamene do Dávida a do sluhov kráľa Dávida, hoci mu všetok ľud a všetci hrdinovia išli po pravej i ľavej strane. Semei hovoril takto, keď preklínal: „Von, von, krvavý muž, muž beliálov! Pán vrátil na teba všetku krv Šaulovho domu, miesto ktorého kraľuješ, a kráľovstvo dal do ruky tvojho syna Absolóna. Teraz si v nešťastí, lebo si krvavý muž.“
Nato Abisai, syn Sarvie, vravel kráľovi: „Čo má tento zdochnutý pes preklínať môjho kráľovského pána?! Prejdem a zrazím mu hlavu!“ Ale Dávid povedal: „Nestarajte sa do toho, synovia Sarvie! Nech preklína! Lebo ak mu Pán povedal: „Preklínaj Dávida!“, kto mu povie: „Prečo to robíš?!“
Potom povedal Dávid Abisaiovi a všetkým svojim sluhom: „Hľa, môj syn, ktorý vyšiel z mojich útrob, číha mi na život, nuž o čo skôr to môže tento Benjamínec! Nechajte ho preklínať, lebo mu to Pán prikázal! Azda zhliadne na moju biedu a odplatí mi dobrým za dnešné preklínanie.“ Potom išiel kráľ a jeho sluhovia po ceste, Semei však išiel vedľa neho po úbočí vrchu, neprestajne preklínal, hádzal doň kamene a metal prach. Kráľ a všetok ľud, ktorý bol s ním, došiel unavený (k Jordánu), a tam sa občerstvil.
Neprajníkom nezabránime, aby o nás zle hovorili. Môžeme si osvojiť postoj kráľa Dávida. Azda Pán zhliadne na našu biedu a odplatí nám dobrým za tieto zlé reči na našu adresu.
Je smutné, keď aj medzi nami veriacimi katolíkmi existujú nejaké nepriateľstvá. Dávame to tým druhým aj riadne pocítiť. Prečo je to tak? Veď všetci sme kresťania. To je síce pravda, ale kresťanstvo sa dotýka len úrovne našej kože. Kresťanstvo zostáva len na našom povrchu. A keď sa niečo zlé udeje, dokážeme hneď stratiť pevnú pôdu pod nohami a zubami nechtami sa akože bránime. Správame sa, akoby sme ani neboli Kristovi a Kristus náš. Aká je vlastne naša viera! Nie je tak trochu mŕtva. Je Kristus pre nás vzorom a jeho slovo normou pre život. Zabudli sme, že máme zatiahnuť na hlbinu. A žiť tak kresťanstvo v hĺbke srdca. Prechovávajme Ježišove slová vo svojich srdciach a používajme ich.
Pán Ježiš nám povedal: nasledujte ma, učte sa odo mňa a toto robte na moju pamiatku. A o jednom pravidle pre život sa vyslovil, že je zlaté: Čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. Ak sa kresťanstvo dotýka len povrchu našej kože, tak toto pravidlo nebudeme používať v živote. A preto sú medzi nami rozbroje, zvady a pod.
Zlomyseľným ľuďom ústa nezaviažeme. Niekedy je to fakt ťažké znášať také reči a človek aj vybuchne. Dúfajme, že Pán nám odpustí a zmiluje sa nad nami. Veď vie z čoho sme stvorení, sme len prach. Pokiaľ však môžeme, držme si svoj jazyk pred takýmito ľudmi na uzde. Keď je už chorá myseľ, my to ťažko zmeníme. Modlime sa, aby nás Pán uzdravil a chránil pred takýmito vecami. Amen.
Pridaj komentár