Spomenul som si na jedného chlapca, ktorý mal šesť rokov a na faru prišiel so staršou sestrou, ktorá účinkovala v detskom farskom spevokole a práve prebiehal nácvik v spoločenskej miestnosti. Tento chlapec chvíľu čakal na chodbe a potom prišiel za mnou do kancelárie.
Nemal žiadny problém so mnou komunikovať. A tak som sa ho spýtal, že ako doma. Povedal, že nie moc dobre, lebo otec veľmi pije a vždy príde večer domov opitý. My sa ho potom bojíme a sme zamknutý v jednej izbe. Už sa stalo, že mamu aj napadol a prišli aj policajti.
No ráno, to je úplne iný oco. A tak som mu pri raňajkách povedal: Oco, prosím ťa už nepi a nebi mamu. Povedal mi, dobre, už nebudem. A prišiel večer a chlapec predo mnou roztiahol ruky. Znovu to isté.
Nevedel som, čo mu mám na to povedať. Bolo mi ľúto, že to tak u nich doma je. No napokon som ho pochválil, že je statočný a že dobre radil otcovi. Snáď si raz otec vstúpi do svedomia a prestane sa opíjať. A on prikývol.
Avšak, ako sa má s takýmto desivým stavom vysporiadať matka, respektívne manželka, ktorej manžel začal popíjať alkohol a v delíriu má agresívnu povahu. Je ťažké radiť v takýchto situáciách. Nech sa už matka rozhodne akokoľvek, vždy však na to najviac doplácajú deti.
Matka tohto chlapca to vyriešila tak, že sa spolu s deťmi odsťahovala do iného bytu. Dozvedel som sa to vlastne od tohto chlapca, ktorého som po niekoľkých mesiacoch od stretnutia na fare stretol v meste. Povedal mi, že je to lepšie a hlavne, že sa už doma nemusia báť. Na jednej strane je to pravda, ale na druhej deti vyrastajú bez otca. Ale nechať sa otĺkať a ponižovať, žiť v napätí, v strachu, to nie je vôbec príjemné.
Nezabudnem ani na prípad, ktorý sa stal počas mojej policajnej služby v Bratislave. S kolegom sme pred desiatou večer postávali na Hlavnej vlakovej stanici, keď sa pred nami v pyžame objavili dvaja chlapci, vo veku sedem a osem rokov a prosili nás, aby sme išli k nim domov. Cestou nám rozprávali, že ich mamu doma dvaja muži znásilňujú. A tak sme privolali aj inú hliadku. Keď sme prišli na miesto, tak chlapci nám ukázali ich okno a hromozvod po ktorom zišli dolu. Nebolo to však veľmi vysoko a tak vyliezli naspäť hore. Keď sme sa ich spýtali, že čo robia, tak povedali, že už sedia a popíjajú alkohol. Ich matka nám otvorila dvere do bytu, ale povedala nám, že je všetko v poriadku, nič sa nestalo. Viem, že títo chlapci, jej deti, si to nevymysleli, ale jednoducho sa tých dvoch mužov bála. Musela ich poznať už predtým, lebo by ich do bytu nevpustila. Jediné čo sme mohli urobiť bolo to, že sme podľa občianskych preukazov vykonali kontrolu totožnosti a pomocou vysielačky sme ich preverili, či nie sú v pátraní.
Koľko žien, dievčat v dnešnom svete trpí dôsledkami znásilnenia. Mnohé o tom nechcú hovoriť ani pred políciou, lebo majú strach z pomsty. Človek je schopný všetkého. Obetavé manželky nesú kríž často opitých manželov, avšak nie agresívnych. Dá sa to vydržať! Takto si však budúcnosť svojho manželstva ani jedna z nich nepredstavovala. Samozrejme, že to nevedeli pred sobášom zistiť, ako budú ich partneri reagovať na rôzne pokušenia v ďalekej budúcnosti. Treba ďakovať za šťastné manželstvá, kde to vlastne funguje tak, ako má aj po niekoľkých rokoch. Avšak v každom manželstve sa vyskytnú aj určité sklamania a nastanú hádky a pod. Nikto z nás ľudí nie je úplne bezchybný. Nemôže sa hneď všetko riešiť rozvodom, útekom a pod. Hovorí sa: “Zasnúbila si sa s anjelom, ale do manželstva si vstúpila s ľudskou bytosťou.” A nádej je tu vlastne vždy, že sa všetko zmení k lepšiemu. Bohu je všetko možné. Majme však vieru a dôveru.
Je dobré, keď máme niekoho, kto nám môže prehovoriť do duše a to bez toho, že by sme sa na toho človeka urazili. Ak takého človeka nemáme, tak je to veľmi zle. Ten chlapec otcovi prehovoril do duše a myslím si, že viackrát to urobila aj jeho matka. A potom vlastne záleží na tom človeku, ako zareaguje a čo s tým urobí. Ak si však človek nedá povedať, tak ostatní členovia rodiny sú bezradní. A musia hľadať iné cesty riešenia. Niesť kríž utrpenia, odsťahovať sa, požiadať o ochranu pred agresívnymi ľuďmi a pod.
Kedy Vám naposledy niekto prehovoril do duše? Nemyslím teraz len na problém alkoholizmu, ale aj kvôli nejakej inej slabosti. Niekedy aj preto, že vidia ako zanedbávame nejakú dôležitú stavovskú povinnosť. A vôbec chceli by ste, aby Vám niekto prehovoril do duše, keď robíte nejaké životné chyby? Je predsa na našu škodu, ak nám to nikto nepovie. Iní si myslia, že žijú sväto, a nepotrebujú, aby ich niekto napomínal, či prehováral do duše. Ak v človeku prevláda pýcha, tak v tom prípade si nedá povedať. Iba pokorne uvažujúci človek sa vie zamyslieť na sebou, nad svojim životom a prijme pomoc, ktorá sa mu ponúka. Je vďačný, keď mu niekto prehovorí do duše a koná, aby to všetko napravil. Pán Ježiš prehovoril do duše farizejovi, s ktorým jedol v jeho dome. Prišla tam tá hriešnica a dotýkala sa Ježišových nôh a pritom plakala. Umývala mu ich svojimi slzami. Farizej by ju hneď vyhnal, ale Ježiš sa jej zastal a prehovoril mu do duše. Táto žena prišla prosiť s úprimným srdcom o odpustenie a veľmi milovala. Možno, že jej predtým niekto prehovoril do duše a povedal jej o Ježišovi, o ktorom mnohí hovoria, že je Mesiášom.
Netreba sa báť niekomu prehovoriť do duše. Tým mu môžeme len pomôcť. Niekedy to treba urobiť hneď a inokedy až po nejakom čase. Zvlášť keď sa u toho človeka niečo negatívne opakuje. Duchovný človek prijíma napomenutia a bude vďačný za slovo. Svetskému človekovi to môže byť úplne ukradnuté, ale nemusí. Totiž zaleží aj od toho, ako je ten človek prirodzene naštartovaný. Od prirodzenosti sme stvorení ako dobrí. A preto aj niektorí ľudia, ktorí nemajú dar viery a sú neveriaci si dajú poradiť a zamýšľajú sa nad slovom, ktoré sme im povedali. Každý človek potrebuje dobrú výchovu a pomoc. Stále musíme na sebe pracovať. Ak slobodného, duchovného alebo manžela začne v nejakom veku premáhať alkohol a pritom si nedajú povedať, tak to môže skončiť veľmi nešťastne. Zvyčajne potom jedinou uzdravujúcou terapiou je protialkoholická liečebňa.
Pane Ježišu Kriste, prosíme Ťa za rodiny, v ktorých alkohol narúša ich vzájomné vzťahy a je vážnou hrozbou rozpadu manželstva. Nech si vstúpia do svedomia tí, ktorí sa opíjajú a nech zatúžia po dare sebaovládania sa. Bez tvojej pomoci nedokážeme nič. Ochráň manželky, deti pred agresiou ich manželov, otcov. Vypočuj modlitby mladých dievčat, žien a pomôž im nájsť vhodných mužov do manželstva, ktorí v budúcnosti nebudú holdovať alkoholu a iným nerestiam. Ty poznáš našu budúcnosť a Ty všetko vieš. Dávame Ti svoje srdcia a životy. Buď Pánom našich životov. Prosíme Ťa, vyslyš nás. Amen.
Pridaj komentár