Chráň sa zbytočných rečí (Kempenský)

Nakoľko len môžeš, vyhni sa veľkému zhluku ľudí, lebo pretriasanie svetských vecí, i keď sa to deje s úprimným úmyslom, je duchu na škodu. Lebo samoľúbosť nás chytro polapí a spúta. Často som si želal, kiežby som bol radšej mlčal, ba ani medzi ľudí nešiel.
Ale prečo tak radi hovoríme a besedujeme, keď iba tak zriedkakedy zamĺkame bez úhony svedomia?
Preto tak radi rozprávame, že vzájomnými rozhovormi sa chceme potešiť a uľahčiť srdcu unavenému všelijakým premýšľaním. zvlášť radi hovoríme a rozmýšľame o veciach, ktoré sú nám milé a po ktorých túžime, alebo o takých, ktoré nemáme radi.
Ale, bohužiaľ, často márne a nadarmo! Lebo tá vonkajšia potecha je na ujmu poteche vnútornej a božskej. Preto máme bdieť a modliť sa, aby nám čas neušiel v záhaľke.
Keď je slobodno a užitočné hovoriť, hovor o veciach zošľachťujúcich. Zlý zvyk a bezstarostnosť o náš duchovný pokrok bývajú zväčša na vine, že si nedávame dostatočne pozor na jazyk. Pravda, nábožný rozhovor o duchovných veciach nemálo prispieva k duchovnému pokroku, najmä keď sa v Bohu združujú ľudia rovnakého ducha.