Táto fáza sa začína rozhodnutím oboch, chlapca i dievčaťa, pre vážnu známosť. Je to pekné obdobie na bližšie spoznávanie, tiež na uistenie alebo vylúčenie, že dvojica patrí k sebe. Je vecou osobného výberu, či partnera predstavím ako priateľa/ku alebo: To je môj chlapec/moje dievča. Len nech je vaše správanie diskrétne (šetrné, taktné, ohľaduplné) – voči sebe i k okoliu, potvrdzujúce, že vaše chodenie “beží” v panenskom vzťahu. Doprajte potešenie ľuďom okolo vás. Nie je ho tak veľa: Trápny je pohľad na dievča ovinuté okolo chlapcovho krku či pása (pre sklamaných a osamelých prítomných navyše ťaživý). A chlapcovo objímanie tej i onej vyvoláva rozpaky v prítomných, tiež v hĺbke duše jeho partnerky. Návštevy v rodine dievčaťa/chlapca majú byť takisto ohľaduplné.
Kombinácia rôznych pováh pri rovnakom nasmerovaní života môže byť dobrá. (Dvaja leniví alebo obaja cholerici, och!) Veľa sa rozprávajte, venujte sa spoločne užitočnej činnosti – spoznávate sa tak. K schôdzkam však patrí tiež ticho. Podľa neho možno zistiť: či nám je v tichu dobre, alebo trápne, či je ten druhý táraj, alebo vie aj uvažovať, či vie rešpektovať (uznať) únavu partnera, či si rozumieme i bez slov. Silácke vyhlasovanie nerozlučiteľnosti vašej známosti zahamuj, to sa uvidí.
Pričasté schôdzky zovšednejú a neostane vám čas na praktický život. Nedovoľ, aby sa partnerkina priateľka stala piatym kolesom na voze. Aj ona však musí akceptovať (prijať, uznávať) vás.
Ako darček je vhodná kniha, kvet, hodnotný film… Drahšie a osobné dary (hodinky, retiazka, odev a pod.) sú vhodnejšie až v snúbenectve, keď už je menšia pravdepodobnosť rozchodu.
Pridaj komentár