1 Jn 4,7-10; Mk 6,34-44
Dobré je uvedomiť si veľkosť Božej lásky, uvedomiť si, že Boh prvý miloval človeka, že Otec poslal svojho Syna na tento svet, že ho poslal len preto, aby skrze neho človek mohol žiť; uvedomiť si, že človek si túto jeho lásku ničím nezaslúžil, že človek sa skôr od Boha vzďaľuje, že Boh ho miluje aj napriek tomu a vždy mu dáva seba.
Tú istú lásku vidíme aj u Ježiša Krista. Celé zástupy sú okolo neho na pustom mieste a počúvajú ho. Počúvajú ho veľmi dlho, sú teda unavení a hladní. Apoštoli, keďže je už neskoro a ľudia sú vyhladovaní, vidia riešenie v tom, že ľudí treba rozpustiť, aby šli a kúpili si niečo na jedenie. Ježiš im však povedal: „Vy im dajte jesť,“ a potom urobil zázrak rozmnoženia chleba. Je to všetko presne podľa jeho miery- vychádza v ústrety, dáva z celého srdca, a pretože je Láska, dáva z plnosti svojho Božieho Srdca. Tak povzbudzuje k láske, ktorá predchádza.
Boh je Láska a láske učí- každý, kto sa narodil z Boha, miluje, kto nemiluje, nie je z Boha, aj keby vyhlasoval, že je Božím priateľom, lebo vzájomná láska má svoj pôvod v láske k Bohu, je prejavom lásky k Bohu, je nasledovaním lásky k Bohu.
Kto miluje Boha, miluje aj svojich bratov. Kto miluje, rozdáva z Božej plnosti, ktorá je v ňom.
Dominik Wider
Pridaj komentár