Zárukou spoľahlivosti je charakter človeka, ktorý sa osvedčil pri mnohých, aj kritických príležitostiach. Takému spokojne zveria akúkoľvek úlohu.
Boh dôveruje človekovi, spolieha sa na neho, zveruje mu skutočne veľa:
Istý hospodár vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal v nej lis a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval. Keď sa priblížil čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojich sluhov, aby prevzali jeho diel úrody. Ale vinohradníci jeho sluhov pochytali; jedného zbili, iného zabili, ďalšieho ukameňovali. Znova poslal iných sluhov, viac ako predtým, ale aj s nimi urobili podobne. Napokon k nim poslal svojho syna, lebo si povedal: „K môjmu synovi budú mať úctu.“ Ale keď vinohradníci zazreli syna, povedali si: „To je dedič. Poďte, zabime ho a jeho dedičstvo bude naše!“ Chytili ho, vyvliekli z vinice a zabili. Keď potom príde pán vinice, čo urobí tým vinohradníkom?“
Ježiš to vyjadril obrazom vinice. Otec do nej veľa investoval a zveril ju do spoľahlivých rúk. Človek sa však ukázal nespoľahlivý.
Na mňa i na teba sa chce spoľahnúť Boh, Cirkev a aj človek, nesklamem ich.
To záleží od toho, ako pestujem túto čnosť – spoľahlivosť. Hovorí sa, že príležitosť robí človeka. Viem byť verný vo svojich povinnostiach aj vtedy, keď ma nikto nekontroluje.
Dokonalá spoľahlivosť tu na zemi nejestvuje, môžem však dosiahnuť ten stupeň spoľahlivosti, že hoci budem často zlyhávať, dám si pozor, aby sa mi to čo najmenej stávalo v dôležitých veciach života. Najlepšie by bolo, keby bol na mňa úplné spoľahnutie.
Starší kňaz v charitnom domove ma raz po raňajkách poprosil, že či by som mu o 14.00 hod. popoludní neprišiel na izbu z niečim pomôcť. Ochotne som prikývol a sľúbil som, že prídem. O 13.5o hod. som vyšiel z izby, aby som prišiel na čas k spomínanému kňazovi. Prechádzal som vedľa kaplnky a všimol som si, že staršia sestrička čistí koberec s vysávačom. Tak som sa ponúkol, že ja to dokončím. Bolo mi jej ľúto. Po dokončení vysávania som prišiel k izbe kňaza o 14.10 hod. a zaklopal som pri dverách. Vošiel som dnu a kňaz sa ma spýtal: dohodli sme sa na druhú hodinu, nie? Druhýkrát, ak to nemôžeš splniť tak radšej nič nesľubuj. Táto veta, mi utkvela v pamäti až do teraz. Ak to nemôžeš splniť tak nič nesľubuj.
Ľahko dokážeme, niečo sľúbiť, ale zrealizovať to je niekedy nad naše sily. A aj zabúdame.
Snažme sa byť trošku spoľahlivejší.
Pridaj komentár