Na to, aby sme si zničili život nepotrebujeme ani piť, drogovať, smilniť, masturbovať, kradnúť a iným spôsobom hrešiť. Aj nesprávne praktizovanie nábožnosti nám môže zničiť život. Zvlášť našu psychiku. Naberieme si na seba veľa modlitieb. Začneme praktizovať prísne pôsty a pod. Vstúpime do nejakej sekty alebo do nejakého spoločenstva kresťanov, kde chýba kňaz. Niekto si môže myslieť, že problémy pominú vtedy, keď vstúpi do seminára alebo do kláštora alebo za tým vidí nejaké iné výhody. A tak to už nie záležitosť srdca, ale iné falošné pohnútky. Človek robí rozhodnutia bez toho, aby sa o týchto veciach najprv s niekym zodpovedným porozprával a dal si tak poradiť.
Raz doma som sa zdržiaval jedla z dôvodu pôstu. Všimla si to moja mama a bez toho, aby niekomu o tom povedala nejedla nič ani ona. Popoludní skoro odpadla, bola veľmi zoslabnutá. Pýtam sa jej: Prečo si taká slabá. Veď to sa ti nestávalo predtým. Potom sa priznala, že nič nejedla. Všimla si totiž mňa, že nejem nič, tak si to aj ona zaumienila v srdci, ale to od nej nikto nechcel. Užíva plno tabletiek a ona neje. Rozumiete tomu. A tak je to snami ľuďmi. To čo máme robiť nerobíme a robíme to, čo nemáme robiť.
Potrebujeme smerovanie do života. Polovičný doktor zabije pacienta. Duchovné vedenie je veľmi dôležité. Čo povedal Pán Ježiš apoštolom: Kto vás počúva, mňa počúva. Kto vami pohŕda, mnou pohŕda. Keď sa apoštoli dostali do väzenia, Cirkev sa za nich modlila. Ľudia prijímali ich rady a poslúchali ich vo všetkom. Vedeli, že Kristus práve ich poveril ohlasovať radostnú zvesť a potvrdzoval to mnohými znameniami a zázrakmi. Apoštoli to čo prijali od Krista, odovzdali svojim žiakom. A tí zase svojim. Apoštol Ján mal žiaka Polykarpa. Polykarp mal žiaka Ireneja. Irenej mal žiaka… Tomuto v Cirkvi hovoríme apoštolská postupnosť.
A ja milujem katolícku Cirkev, lebo má záujem o individualitu človeka ( napr. sviatosť zmierenia). A Cirkev nikdy nedovolí, aby sme stratili svoju dôstojnosť a individualitu. Mám duchovného vodcu – kňaza. Mám spovedníka – uvedomujem si, že potrebujem smerovanie.
Kráľ Dávid prosil Boha, aby v ňom stvoril čisté srdce a obnovil Ducha pevného, správneho.
Potrebujeme správneho Ducha, aby sme došli do správneho cieľa. Je to veľké nešťastie pre človek minúť sa tomuto cieľu. Viem, že mnohí si to vôbec neuvedomujú a je im to v postate jedno. No aj napriek tomu, pokiaľ žijeme máme ešte nádej, že sa situácia zmení.
Z veľkého hriešnika sa kedykoľvek môže stať svätec. Nehovorím však, že zo dňa na deň. Ale z veľkého svätca sa ihneď môže stať veľký hriešnik.
Tak či onak potrebujeme smerovanie. Túžme po Božom duchu a nájdime si dobrého spovedníka či duchovného vodcu. Amen.
Týmto článkom som nechcel nikoho uviesť do nejakej neistoty. Mojím zámerom bolo poukázať na to, že v jednoduchosti je krása. Naša viera má byť jednoduchá a máme byť poslušní Kristovi a Cirkvi. Veď v poslušnosti sa zrodila naša spása. Kristus bol poslušný a my aj v tomto nasledujme nášho majstra. To som chcel zdôrazniť týmto článkom. Verím, že žijete správne svoju vieru a podľa zdravého učenia, tak ako to učí naša Cirkev. Amen.
PBJK chcem sa spytat na jedno modliace spolocenstvo v ktorom sice nie je pritomny knaz ale je dotycna horlitelka / vizionarka / vedena knazom resp. knazmi . Ma dar modlit sa v jazykoch nad tymi ktory potrebuju pomoc Pan cez nu hovori co ma robit. Modlim sa velmi vela modlim sa modlitby ktore jej nadiktoval Pan a su na ich stranke i spolocne s nimi cez vysielanie myslite ze toto spolocenstvo ak nie je v nom priamo knaz tak si nato treba davat pozor prosim o odpoved
Pochválený buď Ježiš Kristus. Ďakujem, že ste mi tu napísala. K odpovedi na Vašu otázku ponúkam tento článok, ktorý som nedávno napísal:
Vzývame Ducha Svätého, príď a naplň ma.
Ak som zlý človek. Ak som orientovaný na peniaze alebo žijem nemorálnym sexuálnym životom. A môžem dokonca volať na Ducha Svätého, hoci som takýto a nechcem sa toho vzdať.
Pán Ježiš nás učí modlitbu: Otče náš, ktorý si na nebesiach…, príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja (aj v mojom živote), ako v nebi tak i na zemi…
Keď idete k niekomu na modlitbu, tak to môže byť z vašej strany veľmi opovážlivé. Zvlášť, keď o tej osobe nič neviete a nie je to kňaz (zasvätená osoba). Človek nech je veľmi opatrný ku komu ide na modlitbu a kto bude na jeho hlavu vkladať ruky.
Vo farnosti máte kňaza, Eucharistiu. Ak nám chýba dôvera voči kňazovi vo farnosti, nezúčastňujeme sa na svätých omšiach vo farskom kostole, na poklonách, ale idete k nejakému inému človeku a pýtame si zvláštnu modlitbu, položí na Vás ruky, môže sa stať, že si tým len pokazíte život.
Samozrejme, že sú aj výnimky. Vo farnosti sú ľudia, ktorí vedú svätí, rodinní život a sú poslušní cirkevnému učeniu (kňazovi vo farnosti). V rôznych farnostiach sú modlitbové skupiny, ktoré sú dovolené miestnym kňazom a títo ľudia Vám nepokazia život, keď položia na Vaše ramená ruku a budú sa modliť. Ak sa aj oni vždy budú pridŕžať zdravého učenia a nevybočia z medzí. To už na to má dohliadať kňaz.
Máme také modlitbové skupiny, ktoré pripravia človeka na krásnu, svätú spoveď. A ja Vás povzbudzujem, aby ste vytvárali takéto modlitbové skupiny vo svojich farnostiach, s dovolením Vášho farského kňaza. A pozývali stále kňaza, aby sa modlil s vami, bol s vami na modlitbách a žehnal Vám. Pozývajte tiež Pannu Máriu a to modlitbou na začiatku “Zdravas Mária, milosti plná…”, privítajte ju medzi vami. Jej príhovor za vás u Syna, má najväčšiu váhu. V tom som si úplne istý. Milujme Máriu, túto ženu, pokorného srdca, danú nám pod krížom za matku. Ona je skutočne našou matkou. Nevylučujme ju z našich duchovných podujatí a modlitbových stretnutí. Ona je nám veľkou pomocnicou v boji proti Zlému.
Tiež sa nedajte pomýliť tým, že keď sa aj niekto pred vami modlí v jazykoch, že automaticky žije svätým životom. Nehovorím však, že nemôže žiť sväto, môže. Len Vás chcem povzbudiť k takej opatrnosti. Aj v Biblii čítame, aby sme hneď neverili každému duchu.
A čo sa týka osoby kňaza, je to Pánov pomazaný. Ale aj on podlieha poslušnosti, svojmu biskupovi. Spomínam si na slová istého staršieho kňaza (zomrel pred štyrmi rokmi), “keď už v takom obyčajnom kňazovi pôsobí Duch Svätý, o čo viac potom v otcovi biskupovi.” Hovorila to z neho pokora, lebo som ho poznal (človeka poznať po ovocí) a v kostole bolo vždy plno, v nedeľu a v prikázané sviatky, od najmladších po najstarších. Nikto z nás toho veľa o charizmách nevedel, ale vedeli sme, že nášmu Bohu treba vzdávať úctu a chválu, milovať ho nadovšetko a pomáhať blížnym, preukazovať si navzájom úctu a lásku. Na uliciach bolo často počuť pozdrav: Pochválený buď Ježiš Kristus. A odpoveď: Naveky. Amen. Dnes niekedy počuť len to “pochválen”, a prečo to človek nedopovie celé.
(toto zamyslenie som si z časti našiel vo svojich poznámkach z duchovných cvičení + vlastná úvaha)
Aká je to tá stránka, kde sú uverejnené tie modlitby? Prosím, môžete mi ju poskytnúť. Ďakujem. Nech Vás žehná Pán.