Aj my sme niekedy takí!

Istá žena, matka z Afriky niesla svoj náklad na hlave v košíku a podopierala si ho rukami. Bolo to pre ňu veľmi náročné,  niesť takýto náklad na hlave. V košíku bolo toho totiž viac, ako bežne býva a obsah košíka mal aj svoju váhu. Bolo to ťažké.

Mala však šťastie v tom, že pri nej zastavil šofér nákladiaku a ponúkol jej pomoc. Bolo mu ľúto tejto matky. Povedal jej: Mama, nevláč všetky tieto veci o chvíľu budeš veľmi unavená. Vlož i na korbu môjho voza a sadni vedľa nich. Začni tlieskať, spievať a buď šťastná. Ona sa usmiala, naložila náklad a sadla si. Po nejakej dobe sa šofér pozrel dozadu. Chcel vidieť, že či je tá matka šťastná. A uvidel to, čo nechcel vidieť. Matka mala svoj náklad znova na hlave a podopierala si ho rukami. Sedela v nákladiaku a šofér jej povedal: Tak ho už konečne polož na korbu, lebo budeš unavená. Tlieskaj si a spievaj. Lenže ona si náklad nechala na hlave a podopieral si ho svojimi rukami.

Prečo to niekedy je tak isto aj v našom živote?

Ježiš je šofér. Katolícka cirkev je nákladiak. My sme v tom nákladiaku. Aj keď nám Ježiš povedal: Zhoďte všetky svoje problémy do nákladiaku. Dajte ich mne. Ja sa o Vás postarám a urobím Vás šťastnými. Budete spievať a tlieskať od radosti a od úľavy. A my, všetko vláčime na sebe, na hlave, na chrbte a pod. A potom nariekame a smútime. Hovoríme, že veríme, no aj tak konáme v živote tak, ako sami uznáme za vhodné. “Máme akože svoju pravdu.” To je vlastne v skutočnosti tá naša úbohosť, lenže mi tomu hovoríme: “Máme svoju hrdosť predsa.”

Ježiš nás aj dnes doslova prosí, aby sme všetko odložili do jeho nákladiaku. Dokážu to však len pokorní ľudia. Pyšní sa len tak ľahko svojej hrdosti nevzdajú a vehementne sa budú snažiť dokazovať, že si so všetkými problémami poradia aj sami. Nepotrebujú a niektorí z nich dokonca i nenávidia Katolícku cirkev a bojujú proti nej. Daj nám všetkým Pane svoju milosť. Prosíme Ťa, obráť zaťatých ľudí, aby pochopili, že práve tá, ktorú oni nepotrebujú a ju aj nenávidia, je tvojím nákladiakom, nástrojom spásy.

Príjmime ovocie Ducha – pokoru a dajme všetky svoje problémy Ježišovi a On nás urobí naveky šťastnými ľuďmi. Verme Ježišovi a On sa o to všetko postará. 

Využívajme čas Adorácie v našich kostoloch.  Ktokoľvek okolo nás, inak dobrí ľudia, práve teraz nemusia mať na nás čas, taký je totiž život, ale Ježiš v Bohostánku na mňa, na teba, čas vždy má. Večné svetlo v kostoloch nám pripomína skutočnosť: Ježiš je tu.

Všetko vložme na Ježiša. Rozprávajme sa s ním. Hovorme mu otvorene o svojich problémoch. Ak je Váš kostol zatvorený, nebojte sa ísť za kňazom vo farnosti a poproste ho, aby Vám  na pol hodinku  otvoril kostol.  Vyberme si miesto v kostole a  môžeme pred Pánom aj plakať. Kľudne si poplačme. Aj on dokázal plakať. A Ježiš zoberie naše slzy a urobí zázraky. Verím Pane. Verím Pane. Verím Pane. Ty si tu so mnou a ja Ti verím Ježišu. Tak ako si Marte povedal: Kde ste pochovali Lazára. Aj mne, tebe povie: Moja drahá dcéra, môj drahý synu, kde je tvoj problém, vezmi ma k nemu. A ukáž mi ten svoj problém. Ja ho zoberiem od teba preč. A potom nám povie: Len verte a budete vidieť ešte väčšie veci ako toto.

Pán Ježiš bude v Eucharistii s nami, až do skončenia sveta. Každý človek môže nájsť cestu k nemu a dvere sú vždy otvorené. Využívajme čas, kým trvá to “dnes.”

 

0.00 avg. rating (0% score) - 0 votes
Uverejnené v Slovo na dnes

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Prekvapenie pre teba
Myšlienka dňa:
Večer pred spaním sa jednoducho spýtajme: Čo som dnes urobil pre Ježiša a čo som dnes urobil s Ježišom? Pozrite sa na svoje ruky. To je najlepšie spytovanie svedomia.
Bl. Matka Tereza