A toto je Jánovo svedectvo: Keď Židia z Jeruzalema poslali k nemu kňazov a levitov, aby sa ho pýtali: „Kto si ty?“, on vyznal a nič nezaprel. Vyznal: „Ja nie som Mesiáš.“ „Čo teda,“ pýtali sa ho, „si Eliáš?“ Povedal: „Nie som.“ „Si prorok?“ Odpovedal: „Nie.“ Vraveli mu teda: „Kto si? Aby sme mohli dať odpoveď tým, čo nás poslali. Čo hovoríš o sebe?“
Povedal: „Ja som hlas volajúceho na púšti: „Vyrovnajte cestu Pánovi,“ ako povedal prorok Izaiáš.“
Kto nie som a kto som. Zamýšľal si sa už nad tým niekedy. Poznáš svoje kompetencie, neprekračuješ ich.
Ján Krstiteľ mal v tomto jasno. Vedel kto je a vedel kto nie je. Hlásal pravdu a pritom sa na nič nehral.
Známe mu boli aj prorocké slová svojho otca Zachariáša:
A ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho: pôjdeš pred tvárou Pána, pripravíš mu cestu a poučíš jeho ľud o spáse, že mu náš Boh z hĺbky svojho milosrdenstva odpustí hriechy. Tak nás Vychádzajúci z výsosti navštívi a zažiari tým, čo sedia vo tme a v tôni smrti, a naše kroky upriami na cestu pokoja.“
Pôjdeš pred tvárou Pána, budeš kázať a pripravovať ľudí na príchod Božieho Baránka.
Jánove kázne boli priame. Nebál sa ľuďom povedať pravdu. Tým si získal veľa priateľov, ale aj veľa nepriateľov. Zástupy ľudí sa ho pýtali na to, čo majú robiť. A on ich poúčal. Kto má dvoje šiat, nech dá tomu, čo nemá nijaké a kto má jedlo, nech robí podobne! Mýtnikom povedal: Nevymáhajte viac, ako vám určili! Nikoho netrápte, nikomu nekrivdite a buďte spokojní so svojím žoldom, toto povedal zase vojakom.
Dovolil si aj karhať tetrarchu Herodesa pre Herodiadu, manželku jeho brata, a za všetko zlé, čo porobil. Nebál sa povedať pravdu komukoľvek, neprekážalo mu ani postavenie človeka. Rovnako karhal mocných vtedajšieho sveta ako aj jednoduchých obyčajných ľudí. Nakoniec kvôli tomu sa dostal aj do väzenia, že si dovolil kritizovať Herodesa. Opilstvo a chlipnosť kráľa Herodesa bola príčinou Jánovej smrti. Hoci ho rád počúval, ale aby neporušil sľub, ktorý dal kvôli zmyselnému tancu, rozkázal Jána vo väzení sťať.
Prečo sa začal miešať do Herodesa. Mohol vedieť, že Herodes má moc a s tým, kto má moc sa nemožno zahrávať. Ján, ale nemohol mlčať. Boha treba viac počúvať a poslúchať, ako ľudí. Kto by si chcel svoj život zachrániť, stratí ho. Nemajme účasť na cudzích hriechoch. Zachovajme sa čistí! Keď vidíš, že tvoj brat pácha hriech, choď a upozorni ho, napomeň ho. Môžeš to urobiť medzi štyrmi očami. Apoštol Pavol, Timotejovi však okrem iného píše aj to, aby tých, čo hrešia, karhal pred všetkými, aby sa báli aj ostatní. Hriechy niektorých ľudí sú zjavné ešte pred súdom; niektorých iba nasledujú.
Na zemi bola a je stála potreba mať takých odvážnych kazateľov, ako bol Ján Krstiteľ. Aj dnes treba hovoriť Pravdu zo všetkou odvahou a nebáť sa napomínať ľudí, ktorí žijú v hriechoch. Čo je krivé a hrboľaté treba urovnať. Kto vás počúva mňa počúva a kto vami pohŕda mnou pohŕda, hovorí Ježiš apoštolom. Ak dnešní kňazi budú mlčať, Ježiš sám zakročí a vyhliadne si iných, schopných, ktorí budú chcieť hovoriť ľuďom Pravdu, aj keď to bude nepríjemné pre nich samých. Pripomeňme si ako apoštol Pavol povzbudzoval Timoteja k ohlasovaniu Božieho slova: “Hlásaj slovo, naliehaj vhod i nevhod, usvedčuj, karhaj a povzbudzuj so všetkou trpezlivosťou a múdrosťou. Lebo príde čas, keď neznesú zdravé učenie, ale nazháňajú si učiteľov podľa svojich chúťok, aby im šteklili uši. Odvrátia sluch od pravdy a obrátia sa k bájkam. Ty však buď vo všetkom triezvy, znášaj útrapy, konaj dielo evanjelistu, plň svoju službu.”
Zdravé učenie. Je len jedno zdravé učenie z hľadiska večnosti. A to je Kristovo Evanjelium. No prichádza doba, keď ho ľudia budú odmietať. Kazateľov tohto zdravého učenia nebudú počúvať. Budú ich vyháňať zo svojich farností a nazháňajú si takých, ktorí im budú štekliť uši. Nehovorte nám to, čo nás rozdeľuje a hnevá, ale hovorte nám to, čo nás spája. Bude to typická veta, ktorou sa budú brániť. Čo spájalo ľudí v Sodome a Gomore. Hriechy nečistoty a mnohé iné. Lota trápil ich nemravný život a keď im niečo povedal, tak ho zavrhli alebo sa mu začali posmievať. Boh je spravodlivý a zachránil Lota pred skazou týchto miest. Bolo by naivné si myslieť, že úpadok ľudí v týchto mestách nastal zo dňa na deň. Prestali počúvať dobrých učiteľov, kazateľov a nazháňali si takých, ktorým bolo všetko jedno. A tak postupne duchovne začali upadať.
Ako to vyzerá v našich farnostiach. Kto, čo rád počúva. Radšej kážte o príjemnejších a pozitívnych veciach ako o hriechu. Príbehy, aj vymyslené, tie radi počúvame, len nevravte nič osobné a konkrétne na našu adresu. My sa aj tak nezmeníme.
Poslaním nás kňazov je ohlasovať evanjelium nášho Pána Ježiša Krista. Viete si predstaviť kňaza, ktorý by žil v Jánových časoch a začal by mu dohovárať: Jano nechaj Herodesa na pokoji, on má dosť svojho trápenia; veď on to s tou ženou raz aj tak zunuje a ona s dcérou od neho odíde preč a bude dobre. Nechaj ho tak. Buď s ním trpezlivý. Aj tak si nijak nepomôžeš. Herodesa nezmeníš. Nemiešajme sa do politiky. Možno, že tým Herodes niečo zaujímavé sleduje.
Tieto slová som kdesi čítal a myslím, že sú pravdivé:
Kňazi sa dnes boja vyčítať hriechy a previnilcom márne lichotia, keď im sľubujú bezpečnosť. Nijako neodhaľujú neprávosť hriešnikov, lebo mlčia keď majú napomínať. Slovo výčitka je totiž otváracím kľúčom, lebo napomenutím odhaľuje hriech, ktorý si často neuvedomuje ani ten, kto sa ho dopustil.
Ku kráľovi Dávidovi bol poslaný prorok Nátan. Dávid akoby prestal vidieť svoj hriech. Myslel si, že to čo urobil sa časom zahojí a ostane nepovšimnuté. V tej nerozumnosti si Dávid nad sebou vyriekol rozsudok smrti. Ten kto to urobil musí zomrieť. A Nátan mu povedal: To si ty Dávid a zostal ako obarený. No Boh ho ešte potreboval na zemi a povolal zo zeme život jeho syna. Kráľ Dávid potreboval tvrdé napomenutie, ako každý človek. Náš hriech nikto nevidí a časom sa v nás všetko zahojí, to si aj my môžeme domýšľať. Bože pošli nám dnes takých kňazov – kazateľov, ktorí nás budú viesť cestou múdrosti a nebudú sa báť nás napomenúť, keď to bude treba. Nech majú Pavlovho Ducha, ktorý hovorí: Ak by som sa chcel páčiť ľuďom viac ako Bohu, nebol by som Kristovým služobníkom.
Pery kňazov nech strážia poznanie a z ich úst sa bude vyžadovať zákon, lebo sú poslami Pána zástupov.
Čo by dnes hovoril Ján Krstiteľ. To isté, čo aj vtedy. Volal by na všetkých ľudí vo farnosti: Vráťte sa ku Kristovi, poďte sem k prameňu živej vody. Zanechajte hriech. Všetci sa musíte ukázať pred Kristovou súdnou stolicou. Poďte a vyznávajte sa zo svojich hriechov. On je milosrdný a spravodlivý, odpustí vám vaše hriechy, ktoré s pokorou oľutujete.
Každý kňaz by mal denne pozývať ľudí ku Kristovi. Vysvetľovať, kto je Ježiš. Ako ho treba počúvať, s otvorenými ušami a s otvoreným srdcom. V Ježišových slovách je večný život. Zdravie duše je na prvom mieste. Kto má uši nech počúva.
U mnohých ľuďoch je navonok vidieť, že horlivo počúvajú kázanie, ale ich skutky tomu nenasvedčujú. V mojej farnosti je toľko šikovných detí, dievčat a chlapcov, ktorí by rôznym spôsobom mohli spestriť duchovný život vo farnosti, ale nenachádzajú v tomto podporu zo strany rodičov. Do kostola treba chodiť len v nedeľu a vo voľnom čase sa venujte dôležitejším veciam ako kostolu a duchovným veciam. A tak sa stáva, že v nedeľu príde do kostola celá rodina, odsedia si tam hodinku a ich talenty zostanú zakopané. Nič viac pre Boha nechcú urobiť. V kostole sa nahlas nemodlia a ani nespievajú. Sú ako nemí. A tak rozmýšľam, čo by ich mohlo prebudiť. Ján Krstiteľ sa o to tiež snažil.
A na záver modlitba zo Skutkov apoštolov:
Bože daj, aby tvoji služobníci v dnešných časoch hlásali tvoje slovo so všetkou odvahou. Vystri svoju ruku, aby sa skrze meno tvojho svätého Služobníka Ježiša diali uzdravenia, znamenie a divy.
Kňaz vo farnosti je takým Jánom Krstiteľom. Má vedieť kto je a prečo tam je. Prvoradou úlohou kňaza je hlásať Evanjelium. Pripravovať cestu Pánovi. A ty kňaz pôjdeš pred tvárou Pána, pripravíš mu cestu a poučíš jeho ľud o spáse, že mu náš Boh z hĺbky svojho milosrdenstva odpustí hriechy. Amen.
Pridaj komentár