Michal je ten typ človeka, ktorého radi stretávame. Má stále dobrú náladu a
vždy vie povedat nieco pozitívne. Vždy vedel ludí motivovať.
Ked mal niektorý z kolegov zlý deň, Michal mu vždy vedel ukázat kladnú
stránku celej veci, zmeniť jeho postoj, nazeranie na danú situáciu. Slovom – dodal
každému energiu a chuť riešit a popasovať sa s problémom. Na otázku “ako sa máš”
mal oblúbenú odpoved: “Keby som sa mal len o chlp lepšie, bol by som už
dvojcatá”.
Bol som velmi zvedavý, ako to dokáže, ako je to možné…
A tak ked sa mi raz naskytla príležitost, spýtal som sa ho na to.
“Len sa nepretvaruj, nemôžeš byt predsa dobre naladený stále…celý den,
každý den,celý čas! Ako to robíš?” Michal mi na to zaujímavo odpovedal:
“Každé ráno ked vstanem, tak si poviem, že mám na výber dve možnosti.
Bud budem mat dobrú náladu, alebo…si môžem vybrat tú zlú. No a ja si vždy
vyberiem radšej tú dobrú.
A vždy, ked sa mi pritrafí nieco zlé, môžem si vybrat, že budem obetou,
alebo …si môžem vybrat možnost, že sa z toho poučím. A ja si vždy vyberiem tú
možnost poucit sa z toho.Vždy, ked niekto ku mne príde a stažuje sa, môžem si vybrat – bud prijat
jeho neštastie, alebo … snažit sa pomôct mu nájst nejakú kladnú stránku
života. A ja si vyberám vždy tú druhú možnost – hladám spolu s ním ten
dôvod, pre ktorý sa oplatí bojovat a žit dalej. Hladám tú kladnú stránku
života.”
“No, to ale nie je vždy také jednoduché!” protestoval som.
“Ale je,” povedal Michal.
“Celý život si vyberáme. Ked si odmyslíš všetky tie hlúposti okolo,
každá situácia je v skutocnosti volba. A ty si vyberáš, ako reagovat na
danú situáciu.
Ty si vyberáš, ako ludia ovplyvnia tvoju náladu.
Ty si vyberáš, ci budeš mat dobrú, alebo zlú náladu. Jednoducho povedané
–
ty si vyberáš, ako žiješ svoj život.
Vela som rozmýšlal o tom, co povedal Michal. Krátko potom som odišiel
pracovat prec z tej stavebnej firmy a zacal som podnikat sám. Aj ked sme sa
už nevídali, casto som o nom rozmýšlal, ked som sa dostával do problémových
situácií,ked som si “vyberal”, ako budem žit svoj život,namiesto toho, aby som iba
bezhlavo reagoval na konkrétnu situáciu.
O niekolko rokov potom som pocul, že Michal mal vážnu nehodu, ked spadol z
20 metrovej výšky.
Po 18 hodinovej operácii a dlhých týždnoch na lôžku ho nakoniec pustili
domov so zadrotovanou chrbticou. Stretol som sa s nim asi pol roka po tej
nehode. Ked som sa ho spýtal, ako sa má, odpovedal:
“Keby som sa mal len o chlp lepšie, bol by som už dvojcatá. Chceš vidiet
moje jazvy?? To som odmietol, ale spýtal som sa ho, co sa mu prehnalo
hlavou, ked dopadol vtedy na zem. “Prvá vec, ktorá mi prebehla hlavou bola,
že chcem vidiet a teším sa na bábätko, lebo manželka mala onedlho rodit,”
odpovedal Michal.
“…a hned vzápätí potom, som si uvedomil, že mám dve možnosti:
Mohol som si vybrat život, alebo ….smrt. Tak som si vybral. Život.”
“A nemal si strach? Nestratil si vedomie?? pýtal som sa ho.
Michal odpovedal:
“… záchranári boli skvelí. Stále mi opakovali, že to bude dobré.
Ale ked ma priviezli do nemocnice a uvidel som hrôzu na tvárach doktorov a
sestriciek, skutocne som sa zlakol. V ich ociach som cítal
– toto je mrtvy clovek.
Uvedomil som si, že musím nieco urobit.
“A co si spravil?”, pýtam sa ho.
“No, bola tam obrovská nemotorná sestricka, ktorá na mna revala, ci som na
nieco alergický.
ANO, odpovedal som.
Lekári, aj sestricky spozorneli a cakali na moju odpoved.
Zhlboka som sa nadýchol a zakrical som: Na vážne ksichty!”
Ked sa dosmiali, povedal som im:
Rozhodol som sa, že budem žit. Operujte ma ako živého, nie ako mrtvolu!”
Michal prežil nielen vdaka majstrovstvu chirurgov, ale aj vdaka svojmu
úžasnému prístupu k životu.
Od neho som sa naucil, že každý den máme možnost žit naplno. Co prežívaš, to
chceš. C chceš, to prežívaš. Nie je dôležité, co sa deje, ale ako to clovek
prijme – to rozhoduje o všetkom. Ako prijme to dobré, ale aj to zlé, co sa
nikomu z nás nevyhne.
Preto sa netráp, co bude zajtra, zajtrajšok nech sa o seba postará sám.
Pridaj komentár