Skoro všetci sa postia. Postím sa i ja.

Ako prežívame popolcovú stredu a pôst v tento deň. Je pôst v našich rodinách len takým obyčajným zvykom, ktorý nikto nechce prerušiť. Nejeme mäso, musíme ísť všetci do kostola na popolec a takto to nejak prejde. Splníme si svoje kresťanské povinnosti a život ide ďalej. Niekedy sa aj pomodlíme, ak máme čas. Lebo s tým časom je to vlastne dnes dosť problémové.

Ako by si reagoval na tieto otázky: Čo je cieľom tvojho života? Si kresťan? Si kresťanka? Chceš sa mať dobre tu na zemi? Hovorí ti ešte niečo večnosť a posmrtný život? Veríš vo večný život? Uvedomuješ si vlastne, že čomu teraz žiješ? Túžiš mať veľa peňazí a mať istotu na zemi? Vieš sa uskromniť a zbytočne sa nenahánať za možnými aj nemožnými vecami? Je tvoj život pominuteľný a kedykoľvek môže na zemi skončiť? Vieš dať aj z toho veľa, či mála núdznym? Prežívaš pôst  aj vo svojom srdci alebo si zmenil len jedálniček?

Poznáš svoje odpovede.

Človek nieje len telo, ale má aj nesmrteľnú dušu.

Raz mi jeden otec povedal, že jeho prioritou je jeho rodina a deti. Musí sa starať o všetko, aby im nič nechýbalo. A už mu neostával čas na Boha, na modlitbu, na svätú omšu, na spoveď a na nič duchovné. A tak som sa ho spýtal: Čo by sa stalo potom, keď by si Vás Pán povolal z tejto pozemskej púte a  vlastne by ste zomreli. Myslíte si, že by Vaše deti a manželka potom život nezvládali a museli by zomrieť. Určite, nie. Na jednej strane je to dobré, keď sa človek stará o svoju rodinu, ale zároveň nesmie zanedbávať svoj duchovný život. Aj keď tu vy nebudete, vaša rodina by to s Božou pomocou zvládla. Boh im bude pomáhať, tak ako i teraz vám. Len vy si to neuvedomujete a preto nie ste ani vďačný Bohu. Veď všetko čo máte, máte od Boha. Áno, človek má slobodnú vôľu a môže zabudnúť na Boha. Prečo sa to stáva? Lebo málo milujeme. Vychladla v nás láska. Preto Ježiš hovorí: Vráťte sa k mojej láske. Pozýva nás k sebe.Vie aké nebezpečenstva nám hrozia. Pokiaľ je človek  zdravý a silný, tak si vystačí aj so svojimi silami a dá sa to zvládnuť. Ale na všetko mu sily nebudú stačiť. Bez Boha a jeho milosti sa ďaleko nedostaneme. Možno, že len na vrchol nejakej pozemskej slávy, ale v konečnom dôsledku nám to bude na nič.  Ak do človeka vstúpi určitý druh pýchy, tak si prestane myslieť, že Boh je potrebný a postupne zabudne na Boha a bude si robiť všetko tak, ako sám uzná za vhodné. Nájde si priateľov podobného zmýšľanie a duchovné záležitosti budú naďalej potláčať do úzadia. Kedysi, ako malí chlapci miništrovávali, ale keď sa z nich stali otcovia rodín, nejak už nepoznajú cestu do kostola. Kto sa potom z toho najviac vytešuje. Len satan, diabol.

Sme krehkí ľudia a pritom veľmi zraniteľní. Dokážeme veľmi rýchlo naletieť na klamstvo a podvod.

Ak však nestratíme ten správny cieľ života spred očí, nič nám neuškodí. Čo je tým správnym cieľom?

Nasledovať Ježiša Krista, poslúchať ho vo všetkom a tak sa mu vlastne stať podobným.  Konať tak, akoby on konal na našom mieste. Milovať tak, ako on miluje. Svedčiť o jeho láske pred bratmi a sestrami a nehanbiť sa za jeho učenie a slová. Kázať otvorene a smelo o pravdách viery. Nie sladúčko, ako niektorí v Pánovej službe. Tak veľmi nám chýba otec biskup Rudolf Baláž. Úzko spolupracujme s Božou milosťou. Apoštol Pavol od istého okamihu začal spolupracovať s Božou milosťou. A úplne ho to zmenilo. A to až tak, že úprimne a pravdivo povedal: S Kristom som pribitý na kríž. Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus. Ale život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa. Nepohŕdam Božou milosťou.

Môžeme toto isté povedať aj my? Skutočne nasledujeme Krista. Modlíme sa, postíme sa, ale stále sme na tom rovnako. Nič sa na nás nezmenilo. Ľudia si nič nevšimli. Správame sa rovnako. Rovnako ohovárame, rovnako vyslovujeme meno Božie nadarmo, rovnako hrešíme, rovnako sa zháňame za zbytočnosťami, rovnako nadávame a klameme, rovnako kritizujeme Cirkev a kňaza vo farnosti a pod.  Žije v nás vôbec Kristus? Sme s ním pribití na kríž? Formálne modlitby a pôsty, za tým nenasleduje žiadna zmena. Možno len štíhlejšia postava.  Potrebujeme zakúsiť reálnosť života s Kristom. Ježiš je reálne, skutočne prítomný  na zemi a chce nám dať všetko, aby sme žili šťastným životom. Zrieknime sa  mnohých zlých vecí, odvrhnime ich od seba, urobme pevné rozhodnutie  a prosme o silu odolávať pokušeniam znova sa k nim vrátiť a robiť tie isté hriechy. Pane Ježišu, pomôž nám svojou milosťou, uzdrav naše srdcia. Nech naša modlitba a pôst vychádza zo srdca. Túžime sa ti vo všetkom podobať. Sme slabí, ale žijeme pre Krista. Tie hriechy odídu. Mária, matka naša, nám v tejto veci mocne pomáha. Utiekajme sa pod jej ochranu a povedzme jej, že ju ľúbime. Amen.

Pôst a modlitba sú prostriedkami, ktorými sa otvárame Bohu, aby nás očistil od všetkých hriechov spáchaných v minulosti. My sami si nemôžeme pomôcť, ani bez modlitby a pôstu nemôžeme spoznať zlo, ktoré nás chce zničiť. Srdce sa na spoluprácu s Bohom pripravuje modlitbou a pôstom.

Modlitba a pôst nám pomáhajú, aby sme sa zriekli všetkého, čo nám bráni priblížiť sa k Ježišovi. Treba zvíťaziť nad vlastnou vôľou a otvoriť sa Božej vôli. Tak sa možno stať Ježišovým svedkom a apoštolom lásky. Tak sa staneme viditeľnými znakmi Božej prítomnosti v tomto svete. Modlitbou a pôstom treba bojovať za vnútornú slobodu od všetkého, čo nás oddeľuje od Ježiša.

Vytrvajme v tom čo sme si v srdci zaumienili až do konca. Dôverujme Kristovi. Bojujme, víťazstvo príde v Kristovi a skrze neho. Amen.

0.00 avg. rating (0% score) - 0 votes
Uverejnené v Články, Slovo na dnes

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Prekvapenie pre teba
Dnes je streda 27. máj 2020
Meniny má Iveta
Modlitby k rôznym prí­ležitostiam

Cirkevný kalendár:

Augustín z Canterbury
ľubovoľná spomienka
Liturgické čí­tania na dnes
Modlitba breviára na dnes
Archí­v článkov
Myšlienka dňa:
Veľa dosiahne ten, kto miluje.

Tomáš Kempenský