“Poď ďalej,” povedal Boh. “Tak ty by si chcel so mnou robiť interview?”
“Ak máš čas,” povedal som.
Boh sa usmial a odpovedal: “Môj čas je večnosť, a preto je ho dosť na všetko. A na čo sa ma vlastne chceš spýtať?”
“Čo Ťa na ľuďoch najviac prekvapuje?”
Boh povedal: “To, že ich nudí byť deťmi, a tak sa ponáhľajú, aby dospeli, a keď už sú dospelí, zase túžia byť deťmi.
Prekvapuje ma, že strácajú zdravie, aby zarobili peniaze, a potom míňajú peniaze na to, aby si dali do poriadku svoje zdravie.
Prekvapuje ma, že sa natoľko strachujú o budúcnosť, že zabúdajú na prítomnosť, a tak vlastne nežijú ani pre prítomnosť, ani pre budúcnosť.
Prekvapuje ma, že žijú, akoby nikdy nemali umrieť, a že umierajú, tak akoby ani nikdy nežili.”
Boh ma vzal za ruky a chvíľu sme mlčali.
Potom som sa spýtal: “Čo by si chcel ako rodič naučiť svoje deti?”
Boh sa usmial a odpovedal: “Chcem, aby spoznali, že nemôžu nikoho donútiť, aby ich miloval. Môžu iba dovoliť, aby ich druhý milovali.
Chcem, aby spoznali, že bohatý nie je ten, kto má najviac, ale ten, kto potrebuje najmenej.
Chcem, aby spoznali, že nie je dobré porovnávať sa s druhými. Každý bude súdený sám za seba, nie preto, že je lepší alebo horší než iní.
Chcem, aby spoznali, že najcennejšie nie je to, čo v živote majú, ale koho majú.
Chcem, aby vedeli, že trvá iba pár sekúnd spôsobiť ľuďom, ktorých milujete, hlboké zranenie, ale trvá veľa rokov, kým sa také zranenie uzdraví.
Chcem, aby sa naučili odpúšťať, odpúšťať skutkom.
Chcem, aby vedeli, že sú ľudia, ktorí ich veľmi milujú, ale ktorí nevedia, ako svoje city vyjadriť.
Chcem, aby vedeli, že za peniaze si môžu kúpiť všetko okrem šťastia.
Chcem, aby vedeli, že naozajstný priateľ je ten, kto o nich všetko vie, a aj tak ich má rád.
Chcem, aby vedeli, že vždy nestačí, aby im odpustili druhí, ale že oni sami musia odpúšťať.
Chvíľu som sedel a tešil sa z Božej prítomnosti. Potom som Bohu poďakoval, že si na mňa urobil čas.
Poďakoval som mu za všetko, čo pre mňa a moju rodinu robí.
A Boh odpovedal: “Kedykoľvek. Som tu dvadsaťštyri hodín denne. Len sa spýtaj a ja ti odpoviem.”
Ľudia zabudnú, čo sme povedali. Ľudia zabudnú, čo ste urobili, ale nikdy nezabudnú ako sa vedľa Vás cítili.
Pridaj komentár