Volal sa Fleming a bol biednym škótskym farmárom. V jeden deň, keď sa pokúšal pre svoju rodinu zohnať nejakú obživu, počul volanie o pomoc, ktoré prichádzalo z neďalekého močiara. Farmár pustil svoje nástroje na zem a utekal k močiaru. A tam uvidel mokrého, po pás v čiernom hnusnom bahne, vydeseného chlapca, ktorý kričal a zápasil o svoj život. Farmár Fleming zachránil chlapca od pomalej a desivej smrti.
Nasledujúci deň, zastal pred chatrčou farmára vyzdobený koč. Vystúpil z neho elegantne oblečený šlachtic a predstavil sa ako otec chlapca, ktorého farmár Fleming zachránil.
“Chcem vám zaplatiť”, povedal šlachtic. ” Zachránili ste môjho syna”
“Nie, za to, čo som urobil, nemôžem zobrať peniaze.”, odpovedal škótsky farmár, mávnuc rukou nad ponukou. Práve v tej chvíli vyšiel pred dvere rodnej chatrče farmárov vlastný syn.
“Je to tvoj syn?”, spýtal sa šľachtic.
“Áno”, hrdo odpovedal farmár.
“Urobím pre vás niečo. Dovoľte mi poskytnúť vášmu synovi vzdelanie, akému sa teší môj syn. Ak má chlapec niečo zo svojho otca, nemusíme mat obavy z toho, ze sa nestane muzom, na ktorého budeme obaja hrdí. A tak aj urobil.
Syn farmára Fleminga navštevoval najlepšie školy a absolvoval aj vzdelanie v St. Mary’s Hospital Medical School v Londýne a stal sa svetovo uznávaným Sirom Alexandrom Flemingom, objaviteľom penicilínu.
Roky potom, syna toho istého šľachtica, ktorého zachránil farmár Fleming, postihla pneumónia.
Čo vtedy zachránilo jeho život? Penicilín.
Meno šlachtica? Lord Randolph Churchill.
Meno jeho syna? Sir Winston Churchill.
Niekto raz povedal: ČO MÁ PRÍST, TO PRÍDE.
Pridaj komentár