V Tescu pri pokladni stála predo mnou istá žena, ale keď jej pani pri pokladni povedala sumu na zaplatenie za tovar, tak zistila, že jej chýbajú nejaké eurá. To sa stáva a je to taký menší trapas. Za mnou stáli ľudia. Povedal som pani za pokladňou, že ja to doplatím. A keď som vyšiel z Tesca von na parkovisko, tak tá žena ma tam čakala. Povedala mi, že keď bude mať peniaze, tak mi to vráti. Nemusíte mi nič vrátiť, to je v pohode. Nakoniec vykľulo z nej, že je to moja farníčka a tak som ju ešte odviezol domov do dediny. Nepoznala ma, lebo do kostola nechodila a ani na pohreby. V aute som jej povedal, že som kňaz, tak bola z toho prekvapená. Ona sa mi tiež predstavila. Odviezol som ju priamo pred dom a keď vystupovala z auta, tak som jej poprial všetko dobré.
Popoludní mi na fare zazvonil zvonček a keď som otvoril dvere, ona tam stála, ale nepriniesla mi peniaze. Chcela sa mi však iným spôsobom odvďačiť. Radšej som ju dnu ani nevpustil, aby si niečo nevymyslela. Znova som jej povedal, že mi nie je nič dlžná a kľudne môže ísť domov. Potom mi aj ktosi o nej povedal, že má takú ošemetnú povesť v dedine. V tom význame, ako žena z dnešného evanjelia, ktorú prichytili priamo pri cudzoložstve. Takýmto spôsobom mi ju Pán Ježiš dal spoznať, aby som sa za ňu modlil a prinášal obetu. Uvedomoval som si to a stále si to uvedomujem, že sám som hriešnik a neprináleží mi, aby som niekoho posudzoval či súdil.
Aj ja mám svoje slabosti. Starší kňaz mi raz povedal, že keď sa veriaci dozvedia o nejakom hriechu svojho farára (o jeho slabosti), tak Pán Ježiš to dopustil, aby to vedeli, z dôvodu, aby im pripomenul, že sa majú viac za neho modliť. A nie preto, aby ho zato potupovali a odsúdili. Ale chápem to, že sa to niekedy takto deje, lebo sme len ľudia. Tak isto i kňaz, keď sa dozvie o svojom farníkovi, či farníčke, o jeho(jej) slabosti, má sa za neho(za ňu) intenzívnejšie modliť. A nie zanevrieť na toho človeka.
Stále som si vedomý toho, čo povedal svätý farár z Arsu: “Modlitba za vyslobodenie z očistca je po modlitbe za obrátenie hriešnikov Bohu najpríjemnejšia.” Arský farár sa najčastejšie modlil za svojich farníkov v kostole pred svätostánkom. Svätostánok je to miesto, kde sa uchováva Eucharistia.
Kňaz vo farnosti sa modlí za všetkých svojich farníkov. V nedele a v prikázané sviatky slávi svätú omšu na úmysel: za všetkých svojich farníkov. Úplne za všetkých, a bez rozdielu. Z Eucharistie prichádza na nás každý druh požehnania. Eucharistia to nie je akási náhrada, či symbol, to je skutočne On sám, živý Kristus.
Nikoho nesmieme súdiť, ale máme sa modliť za ľudí, aby im zažiarilo svetlo evanjelia o Kristovej sláve, ako nám. Chvála ti, Ježišu. Vďaka ti, Ježišu.
Pridaj komentár