V jednom malom obchodíku som sa rozprával s istým pánom, skôr narodeným, aj na tému duchovný život. Vedel o mne, že som kňaz. A pri tej našej reči som mu ponúkol aj spoveď. Vysvitlo, ako to tak povedal, že už veľmi dlho nebol na spovedi a ani sa nechystá. A vraj preto, že on sa nemá z čoho spovedať. Ale nehovorte tak, veď každý človek spáchal nejaký hriech v živote. Nikto z nás nie je bez hriechu. Pokývol hlavou, že súhlasí s tým, čo som práve povedal. Nebojte sa, pomôžem vám. Nechcel som ho už viac presviedčať, ale povedal som mu, že táto pani predavačka má moje telefónne číslo a keď by ste si to predsa len rozmyslel s tou spoveďou, tak ona vám dá číslo na mňa alebo jej poviete, aby mi zavolala a ja prídem za vami. Poviete, kedy a kde, a ja prídem.
Raz k nám domov prišla na návštevu skôr narodená pani a náhle jej prišlo nevoľno. Uložili sme ju v spálni na posteľ a privolali RZP. Keď pred domom zastala sanitka a lekár vstúpil do izby, kde pani ležala, tak na jeho otázku, povedzte mi ako vám je, pohotovo odpovedala: “Som šťastná, pán doktor, lebo som po spovedi.” Lekára prekvapila jej odpoveď, zrejme sa s tým takto ešte nestretol. Dovtípil sa, že som kňaz. Následne riešili jej zdravotný stav a musela ísť do nemocnice na pozorovanie. Podopierali ju pri chôdzi, pri mne na chodbe zastala, objala ma a pobozkala. Tú spoveď potrebovala ako soľ. Čo nám povedal Pán Ježiš: „Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia?” Ona akoby ožila, hoci mala telesnú slabosť. Bolo jej na odpadnutie, ale našťastie neupadla do bezvedomia. Bola posolená Božou priazňou a milosťou a reagovala tak, ako reagovala, vyznala sa z hriechov. Očistená prekypovala radosťou. Hľa, čo spôsobuje Božia milosť, keď sa jej otvoríme. Nikto z nás nedokáže byť soľou zeme bez Božej milosti. Všetci upadáme do hriechov. Sme len slabí ľudia. Aj keď sa niektorí z nás nadúvajú svojim poznaním a povyšujú sa nad ostatných.
A ten pán, ktorého som spomenul na začiatku, doma zomrel. Smutno mi bolo v ten deň, keď som sa to dozvedel. Za niekoľko dní by mal osemdesiat rokov. Nedožil sa. V mladosti prijal iniciačné sviatosti (krst, birmovanie a Eucharistiu) a potom aj sviatosť manželstva. Podľa svedectva pani predavačky to bol príjemný človek a dobre sa s ním dalo porozprávať. Aj ona bola z jeho úmrtia zaskočená. Stretol som sa s ním a zrejme som tak “nesvietil”, aby prijal možnosť vyznať sa z hriechov. Odpusť mu, Pane Ježišu Kriste, všetky jeho hriechy a zachráň ho. Nemôžeme nikoho ani posudzovať a ani odsudzovať, môžeme sa však modliť, prosiť a ďakovať. Nech by sme len boli soľou zeme a vo všetkých nás pracovala Božia milosť, za tým je úprimné naše jasanie na Božiu slávu. A pozývame ľudí, aby sa pripojili k nám, a tak ako my, aj oni sa vyznávali zo svojich hriechov. Dajú na naše slová, kiežby dali, ako sme i my dali na rady našich kňazov. Soľ Božej milosti nás posväcuje a na zemi sa nehanbíme za Ježiša Krista, ktorý je Pastierom našich duší. A potom aj Jeho svetlo je v nás. U niekoho silnejšie a u iného menej silnejšie. Ono nech vždy svieti v nás, a jeho intenzita v nás sa zväčšuje, keď prijímame rady Ježiša Krista a konáme v živote podľa nich. To je cesta do neba. Daj nám väčšiu vieru, Pane Ježišu. Ďaleko viac ľudí je, čo nechodia pravidelne do kostola alebo vôbec. Naše stretnutia s nimi môžu byť užitočné pre nich, ale aj pre nás, keď im zvestujeme Ježiša Krista. Robme to však s dobrým úmyslom a s láskou. Soľ Božej milosti potrebujeme všetci, bez nej sa nepohneme z miesta. A pýcha nech nie je našim dobrým priateľom, na dobro sa jej zbavme, aj to sa stane len s pomocou Božej milosti, o ktorú prosím teraz pre seba i pre vás, milí čitatelia, ako človek hriešny a slabý.
Pridaj komentár